A prečo som sa rozhodla práve pre túto kaukazskú krajinu? Rada cestujem na miesta, ktoré nie sú až tak prebádané. V Arménsku žije len okolo 2,8 milióna obyvateľov, čo je o niečo viac ako polovica obyvateľov Slovenska. Jedným z dôvodov je genocída etnických Arménov, počas ktorej Turci vyvraždili okolo 1,5 milióna ľudí. Na pamiatku týchto obetí bol v Jerevane postavený špeciálny pamätník. Komunistický režim však zakazoval používať slovo "genocída", nakoľko mal vtedajší Sovietsky zväz priateľské vzťahy s Tureckom. Zaujímavosťou je, že až päť miliónov Arménov žije mimo svojej vlasti. Arménsko má síce krásne hory a prírodu, ale podmienky na život tú nie sú jednoduché. Priemerná mzda tu dosahuje okolo 300 USD, ceny v supermarketoch a reštauráciách sú zhruba rovnaké ako na Slovensku. Takže Arméni utekajú za lepším životom do iných krajín. Početnú arménsku komunitu nájdeme najmä v Rusku, Francúzsku, USA, Gruzínsku, Turecku, či na Ukrajine. Počas prechádzky mestami a dedinami vidíme množstvo polorozpadnutých domov a bytoviek ešte z obdobia socializmu. Všetky volajú po rekonštrukcii, ale zrejme nikto na to nemá financie. Vo vnútri však mnohé z týchto ošarpaných domov pôsobia vcelku útulne. Na ulici bežne vidíme staré sovietske autá, a tak mám miestami pocit, akoby som sa vrátila do 70tich rokov minulého storočia. Naozaj nezabudnuteľná atmosféra.








Za zmienku určite stojí aj skvelá arménska kuchyňa. Tá je do veľkej miery ovplyvnená ruskou kuchyňou. Veľkej obľube sa tu teší boršč, pohánka (tú jedávajú aj na raňajky), či dolma (viničový list plnený mletým mäsom s jogurtovou omáčkou). Najlepší však bol prívarok z baklažánu, paprík, rajčín a baranieho mäsa.
A samozrejme netreba zabudnúť ani na skvelé miestne víno, ktoré tu dostanete za pomerne výhodnú cenu. Keď si niekde v jedálni alebo reštaurácii objednáte kávu, väčšinou vám prinesú "klasického turka" bez mlieka.









Arménsko nemá more, ale zato sa tu nachádza najväčšie jazero na Kaukaze (jazero Sevan). Je to prvá krajina, ktorá prijala kresťanstvo za hlavné náboženstvo už v roku 301. V Jerevane však žije aj moslimská komunita. Väčšina moslimov ale utiekla z krajiny po začatí konfliktu o Náhorný Karabach. Krátko pred mojim príchodom do krajiny zamrznutý konflikt znova eskaloval, pričom medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli ťažké pohraničné boje. Ako sa nedávno nechal počuť ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, Rusko je pripravené poslať na arménsko-azerbajdžanské hranice svojich vojakov, aby urovnali napätie medzi týmito krajinami. Rusko ako spojenec Arménska má svoju vojenskú základňu na severozápade krajiny. V krajine tiež stretnete množstvo Rusov, ktorí ušli zo svojej vlasti pred Putinovou mobilizáciou.






Arméni sa nevedia preniesť cez mnohé historické krivdy. Miestni obyvatelia majú pocit, že svet im dostatočne nepomáha. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo podpora napadnutej Ukrajine nie je v Arménsku tak výrazná ako v susednom Gruzínsku. Arménsko tiež v minulosti podporilo nezákonnú anexiu Krymu Ruskou federáciou. Mnohí Arméni sa túžia vrátiť do obdobia, kedy ich krajina bola súčasťou Sovietského zväzu. Skoro každý tu hovorí po rusky, ale angličtina vôbec nie je samozrejmosťou. Ak neovládate ruštinu, môže sa ľahko stať, že napríklad v reštaurácii sa s čašníkmi nedohovoríte.
Mimochodom, v Jerevane som sa od miestnych dozvedela, že rádio Jerevan naozaj existuje.
Otázka na Rádio Jerevan:
- Ktoré mesto je najkrajšie?
- Jerevan.
- Koľko atómových bômb treba na zničenie najkrajšieho mesta?
- Jednu... Oprava. Najkrajšie mesto je Moskva!









































Zdroje : Aktuality.sk, HNonline.sk