Samozrejme vylučujem všetkých kolaborantov (aj takých, ktorí dodnes nevedia, či stoja na strane RuSSka alebo Ukrajiny). Ďalej viem, že určite nebudem voliť strany, ktoré sa prezentujú ako veľkí vlastenci, v skutočnosti však robia všetko preto, aby sa smerácki zločinci vrátili späť ku korytám.
Demokratickí voliči majú na výber niekoľko strán, ktorým môžu dať v septembrových voľbách svoj hlas. Veľká časť z nich sa chystá voliť práve Progresívne Slovensko, lebo tu je najvyššia šanca, že ich hlas neprepadne. Šimečkovci majú vysoké preferencie aj preto, že na rozdiel od ostatných pravicových strán, neboli súčasťou žiadnej vlády. A teda nemali ani čo pokaziť. Každopádne PSku držím palce a verím, že budú súčasťou budúcej vlády. Na druhej strane nemajú ako nováčikovia žiadne skúsenosti, čoho sa s najväčšou pravdepodobnosťou chytia smeráci a fašisti. A urobia všetko preto, aby novú vládu položili. Michala Šimečku vnímam ako silného a charizmatického lídra, ktorý chce pre Slovensko to najlepšie. Na kandidátke PS sa objavili aj ďalšie zvučné mená ako napríklad bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktoré budú aspoň čiastočne zárukou, že Slovensko nebude opäť vydané do rúk mafie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo SMER zaradil Šimečkovcov na zoznam svojich úhlavných nepriateľov. Neviem, či Michal Šimečka študoval psychológiu, ale zdá sa, že v Róbertovi Ficovi dokáže čítať ako v otvorenej knihe. Na svojom facebookovom profile uviedol : "Robert Fico sa zo zadržania Tibora Gašpara v skutočnosti teší. Presne preto si poskladal kandidátku z ľudí s podozreniami na kriminálnu minulosť, aby mohol pred voľbami kričať o stíhaní opozície. Naopak, malo by nás tešiť, že polícia sa nedá zastrašiť a koná slobodne. To, že Robert Fico z krokov polície obviňuje prezidentku, premiéra, PS alebo kohokoľvek iného, je len odhalením jeho mentálneho sveta. To v jeho časoch politici ovládali políciu, a prikazovali jej, čo má a čo nemá robiť."
Progresívne Slovensko si nabaľuje demokratických voličov aj vďaka prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá bola predtým podpredsedníčkou strany. Faktom ale zostáva, že ani 17% nemusí pre progresívcov znamenať úspech, ak nebudú mať s kým vstúpiť do koalície. Ideálnym riešením by preto bolo, aby príčetná časť populácie rozdelila svoje hlasy aj medzi ostatné demokratické strany, ktoré by sa po voľbách vedeli spojiť. Mám tým na mysli strany ako SaS, Demokrati alebo KDH, ktoré už majú nejaké skúsenosti s vládnutím.
Strana SaS môže napríklad ponúknuť voličom konkrétne riešenia a kroky, nie iba populistické návrhy, ktoré v konečnom dôsledku nič nevyriešia. Jednoduchší ľudia však vnímajú takúto stranu ako ohrozenie. Oni chcú dostávať veci od štátu zadarmo. Možno tušia, že takýto systém raz musí krachnúť, ale chcú ho využiť, kým sa dá.
Potom sú tu ešte Demokrati, ktorí sa budú snažiť získať u voličov druhú šancu. Na ich kandidátke sa objavili viaceré známe mená ako napríklad Lucia Ďuriš Nicholsonová, Jaroslav Naď či lekárka Andrea Letanovská. Jara vnímam ako jedného z najlepších ministrov obrany, akých Slovensko kedy malo. Môžeme mu možno vyčítať, že slepo plnil Matovičove príkazy a zo vzájomných konfliktov obviňoval stranu SaS. Na druhej strane však oceňujem jeho nezištnú, trvácnu a adresnú pomoc Ukrajine. Práve vďaka ministrovi Naďovi dnes naše migy pomáhajú brániť Ukrajinu pred ruSSkým agresorom.
