17:30 – najhoršie lúčenie v mojom živote. Idem preč, dorelatívne neďalekého Grécka, ale tie 3 mesiace bez Lucky budú strašne ťažké.Veľmi mi bude chýbať,... veľmi ju milujem...
17:45 – vlak mal odísť, ale stojí. Vraj sa pretrhla trolej.Výborný začiatok cesty, po 15 min. a prehodení vlaku na inú koľaj sakonečne dostávame zo Žiliny. Pevne verím že stíham prípoj vo Zwardoni na vlakdo Katowic. Keď nestihnem bude prúser.
19:28 – koniec sveta. Ako sa tak kochám krajinou s rozostavanýmidiaľnicami, zrazu sme zastali v nejakej dedinke. Keďže sme už stáliv asi 3 či 4 zastávkach Skalitého, tak som myslel že zasa ďalšia podobnábezvýznamná zastávka. Po ľavej strane som však videľ neznámy červený vlak.Začudoval som sa prečo tak ďaleko na Slovensku stoja poľské vlaky, tak som saišiel pozrieť do okna čo je to za dedinka. Zwardoň! Panika! Chaos! Chytil somvšetky veci a poď ho von. Kufor som samozrejme tlačil pred dvere, ktoré sasamozrejme otvárali smerom ku mne. Stres! Zrazu boli vo vlaku pohraničiari taksom začal plynulo koktať po anglicky či je ten vlak vedľa do Katowic. Na to mislovenský colník odpovedal že môžem aj po slovensky na nich. :o) Ukážemobčiansky a trepem sa na ďalšie nástupište. Skoro a zrazil prepriahanýrušeň. No koňec.
19:31 – vlak do Katowic. Máme meškanie 10 min oprotitimetable. Radšej si idem odškrtávať všetkých 40 zastávok ako zasa stresovať.
22:46 – dorazil som do Katowic. Airport bus sa nachádza hneďpri východe, pod schodmi vľavo, je viditeľne označený (nápis Lotnyskoa ikona lietadielka). Lístok stojí 20 PLN.
23:00 – airport bus vyráža. Za necelých 40 min som naletisku, ktoré sa mi v porovnaní so Swechatom zdá malé, čakacie priestorysú o kúsok väčšie ako stanica v Žiline. Na prílete čakajú nejakýľudia (asi 50) ale inak je to tu tiché. Aspoň že v hale kúria. Spal bysom. No nič, až neskôr.
03:00 – check-in. Veľká batožina mi prešla bez problémov, ajkeď vážila 23,5kg, smutnejšie bolo že ma nepustili cez pasové so žiadnou vodou,musel som ju vyhodiť a kúpiť si potom dve malé pollitrové fľašky (2 x 2,50PLN) v duty-free shope. Keď som tam už bol tak som si kúpil hneď aj pivkoTyskie (4 PLN), všade sú naň reklamy, tak skúsim. Moje vysoko citlivé receptoryale zaznamenali jedine zvýšenú mieru grgania, inak nič moc. Ešte som zabudol,že pri röntgene som sa musel vyzuť, vybaliť všetko z ruksaku, ešte ajmilassika som musel vytiahnuť von...dúfam že neprechladne. Idem sa vyčmodrchať,„najchetniej kupowane piwo w Polsce“, ktoré „jako jedyne piwo na swiece zostalodwukrotnie nagrodzone zlotym medalem oraz gran prix (2002, 2005)“ sa pýta von.
04:30 – tlačenica na Gate. Všetci už stepujú pri Gate, je tudosť deciek a tiež stádo Angličanov indického pôvodu. Konečne nás púšťajú,ľudia sa tlačia akoby dačo dávali zadara :o)). Pýtam sa letušky na sedadlo,zisťujem že je free sitting nuž, hor sa k oknu. Chytil som super flek naľavej strane pred krídlom, dokonca som sám v rade. Paráda.
05:00 – môj prvý let. Máme modré lietadlo so O2znakom na chvoste, posádka sú samí Česi, takže pohoda. Pomaly sarozbiehame...mám pocit ako keby som bol na kolotoči, s tým rozdielom žeideme stále hore, tzn. žalúdok ide stále dole. Zaujímavý pocit. Keď pohnemnohou tak cítim šteklenie v žalúdku, radšej ňou hýbať nebudem. Praská miv ušiach. Idem fotiť východ slnka...
Je to awesome pocit, dude. Pocitz letu, z toho že sa vznášam v ocelovej škatulke vysoko nadzemou, vedomie toho že idem preč, sám, do neznáma. Že sa budem musieť spoľahnúťlen na seba. Hlava a srdce sú plné zmiešaných pocitov. Uvidíme ako to celédopadne.
Tu sú fotky východu slnka:
Viac fotiek si môžete pozrieť v mojom web fotoalbume .
Zatiaľ sa majte.
branyoPS: text prešiel len veľmi letmou jazykovou úpravou :o)
