Skúsim vám sprostredkovať rozhovor, ktorý sa nedávno odohral medzi Petrom a jeho novomanželkou:
Obaja ležali v novučičkej posteli, on čítal nejakú knihu, ona ženský časopis.
„Peter, raz si hovoril, že bez ľudských zmyslov neexistuje život. Keď nevnímaš, tak vlastne nie si.“
„Áno, je to tak. Človek, ktorému by od narodenia nefungoval ani jeden zo zmyslov, by vlastne nežil, lebo jeho mozog by nemal čo spracovávať,“ povedal Peter a odložil knihu, ktorú práve čítal, lebo si myslel, že teraz môže manželke naplno predviesť svoje úvahy a znalosti filozofa-amatéra.
„Zmyslov máme päť, však? Zrak, chuť, čuch, hmat a sluch. Povedz, čo je podľa teba to najkrajšie, čo sa dá vidieť?“
Peter zbadal, ako manželka Mirka berie do rúk ceruzu. V kombinácii s časopisom to mohlo znamenať jediné – opäť nejaký úchvatný predvídateľný test typu Otestujte si partnera. Virtuálne prevrátil očami – reálne by si to nedovolil, nezabúdajte, že prežívali medové týždne – a usmial sa na Mirku, čo malo znamenať, že je pripravený. (Keďže skutočne išlo o test, vymenovávanie šiestich možností ku každej otázke vynechám a prejdem rovno na Petrom vybrané odpovede.)
„Test sa volá Sviatok piatich zmyslov. Vyber jednu z odpovedí, prípadne navrhni svoju. Takže čo je podľa teba to najkrajšie, čo sa dá vidieť?“
„Z tých odpovedí asi ženské telo. A keď mám byť konkrétny, tak to tvoje.“
„No jasné, takže žena. Typicky mužská odpoveď. A najväčší chuťový zážitok?“
„Nóóó... čo ja viem... srnčí steak, povedal by som.“
„Mäso... A čuchový?“ prezvedala ďalej Mirka.
„Parfém... od Ralpha Laurena?“ snažil sa zapôsobiť, že si zapamätal značku.
„Hmat a sluch?“
„Hmat... asi hodváb, a sluch... niečo od Chopina.“
„Značím jemnú látku a romantický klavír. No. Zaujímavé. Podľa tohto časopisu máš 42 z 50-tich bodov a obstál si veľmi dobre. Podľa mňa však máš 5 zlých odpovedí a podobne ako ten, kto vymyslel ten test, úplne si prepadol!“
Petrovi spadla sánka a nezmohol sa na slovo, lebo Mirka to povedala veľmi prísne. (Keďže je učiteľka, nemá s tým žiadne ťažkosti.)
„Nie je totiž nič krajšie ako pohľad do detskej tváričky, nič nechutí lepšie ako bozk od vlastného dieťatka, nič nevonia tak úžasne ako čerstvo okúpané bábo, svojim prstom nemôžeš poskytnúť na ohmatanie nič jemnejšie ako detskú pokožku a nič neznie tak krásne ako detský smiech, či džavot. Takže tak. Z toho mi teda vychádza, že len ten, kto má dieťa, môže povedať, že doprial svojim zmyslom to najväčšie potešenie. Rozlúč sa pre dnešok s tou knihou a hor sa do práce, aby sme našim zmyslom čím skôr dopriali ten sviatok!“
