Poznáte v svojom okolí človeka, ktorý ešte nikdy nebol u lekára? V minulých dobách a v menej vyspelých krajinách ich iste žilo a žije dosť, no myslím, že u nás takého nenájdete. Keď pre nič iné, tak aspoň preto, že očkovanie detí je u nás povinné. Každý má svojho obvodného, praktického či všeobecného lekára. Naším duchovným lekárom je náš Stvoriteľ, aj keď to mnohí neberú do úvahy, odmietajú, ignorujú.
Táto paralela mi napadla už dávnejšie, uviedol som ju aj na tomto blogu v diskusii o význame krstu. Trochu som ju dopracoval a dovolím si ju tu publikovať:
Keď som sa narodil, pozval ma Boh prostredníctvom mojich rodičov, ktorí už dávnejšie boli uňho vedení a boli spokojní aj s jeho pomocníkmi (kňazmi), aby so mnou prišli na prvé očkovanie (krst), neskôr ich pozval ešte dvakrát (1.sväté prijímanie a birmovka), aby som bol zdravý a odolný voči zákerným chorobám, ktoré ma v mojom živote môžu ohrozovať. Jeho pomocníci mi poradili, aby som jedol veľa ovocia (navštevoval bohoslužby v kostole) a prijímal tak vitamíny (pristupoval k sviatostiam), ktoré sú ich súčasťou. Povedali mi, že do ordinácie (kostol) nemám chodiť len vtedy, keď už budem chorý (ťažké a smrteľné hriechy), ale že by bolo dobré, keby som chodil aj na preventívne prehliadky (spoveď aspoň raz do roka). Pred každým veľkým životným rozhodnutím (manželstvo, prijatie kňazstva) mám prísť na veľkú prehliadku, aby som bol na to všetko dobre pripravený. Ak to budem dodržiavať, prežijem v zdraví a plný síl celý život. A keď už sily stratím, pripravia ma na moju poslednú cestu (pomazanie chorých).
Keby moji rodičia boli evanjelici, moslimovia alebo hinduisti, boli by v tých zátvorkách zrejme iné slová (konfirmácia, ramadán, ’Íd al-fitr, bhaktijóga a pod.), no ja som katolík, preto sa budem riadiť radami Božích pomocníkov – odborníkov z tejto školy. Pritom budem rešpektovať, že ciest k Bohu je mnoho a väčšina z nich, ak sú myslené úprimne a v dobrej vôli, je správna.
Budem rešpektovať aj vôľu tých, ktorí vyhlásia, že lekára nepotrebujú a nepredpokladajú, že by v budúcnosti mohli ochorieť. Počuli vraj, že niekoľko zaočkovaných detí malo problémy (anafylaktický šok, ochrnutie) a že ani niekoľko ton zjedeného ovocia im nezaručí, že neumrú na rakovinu. Ale keď ich budú zaujímať moje skúsenosti, s radosťou im o nich poviem.
