Ulica smerujúca na pláž je posiata hotelovými komplexmi a ulica pozdĺž pláže zase reštauráciami s nehorázne vysokými cenami. Náš sen o lacných pečených rybách sa v momente rozplynie pri vzhliadnutí cien pohybujúcich sa od 25- 50 Eur za porciu.
Domáci si rýchlo osvojili pomery bohatých ruských turistov, ktorí do Budvy prichádzajú na dovolenku každoročne. Niektorí z týchto návštevníkov na pobreží poskupovali nehnuteľnosti a dali sa tam na podnikanie. Aj recepčná v našom hoteli je pôvodom Ruska.
Najväčšia budvianska pláž Slovenska Plaža je počas dňa úplne preplnená. More zostáva čisté len dopoludnia, popoludní v ňom plávajú drobné smeti a cigaretové ohorky, ktoré s pokročilejším denným časom zdobia takmer celú pláž.
Chlap na motorovom člne brázdi vodu za bójami a niekoľkokrát za deň nás obťažuje krikom cez megafón. Kvôli nedostatku parkovísk sú autá návštevníkov odstavené aj vo vyschnutom vybetónovanom koryte rieky. Jarné dažde zmyjú všetku špinu a olej priamo do mora.
Večer dáva do obehu všetky kolotoče a lacné atrakcie sprevádzané hlasnou komerčnou hudbou. Na obrovských jachtách v prístave prebiehajú hlučné oslavy bohatých rodín zo Španielska, Rakúska a Veľkej Británie. Chceli sme ochutnať pečeného pstruha a zaútočil na nás obrovský a nenásytný žralok.
Pohyb proti masám
Budva však ponúka aj vysoko hodnotný kultúrny zážitok v podobe starého mesta obohnaného hradbami stojacimi na tom istom mieste už od obdobia Antiky. Akoby slnkom vyťahané kamenné domy inšpirované benátskou architektúrou vyžarujú počas dňa bielobu a pokoj.
Večer sa rozsvietia nápisy luxusných obchodov a tesné uličky zaplnia stovky dovolenkárov. Denná prechádza po mestskej Citadele rozprestrie panoramatický výhľad na celú budviansku riviéru, okolité vrchy aj na oveľa pokojnejšiu za jej múrmi učupenú malú pláž.
Súčasťou prehliadky je aj návšteva starodávnej knižnice, ktorej múry schladia letnú rozhorúčenosť a cenné staré knihy tu čakajú na vyrozprávanie krvavej juhoslovanskej histórie. Odrazu sme objavili ten správny rytmus, rytmus protichodný k masám, rytmus vlastný hľadačom, ktorí sa nevzdávajú.
Vďaka tomuto nadobudnutému rytmu už ďalší deň trávime na čistej malej pláži a vďaka komunikácii s miestnymi objavíme aj miestnu chutnú ľudovú jedáleň.
Čašník nám tam na tanieroch donesie dve obrovské grilované ryby a dvakrát prízvukuje, ako ich máme jesť. ,,Treba ocucať ich chvosty a vycucnúť aj oči! Nezabudnite aj na to, že v lícach majú ukryté najlepšie mäso!" A tak si, neochotne, no so zámerom neuraziť prikladáme k ústam hlavu grilovaného pleskáča, vyjedáme jeho líca, vycuciavame mu oči a...
---
---
