We are just like the wine flies- created and destroyed from nothing. Zoznam autorových rubrík: Kultúra, San Francisko 2009, Montenegro 2011, Pyreneje a Toulouse 2012, O ľuďoch, Španielsko 2014, Na ceste, Sociálne, Na vypísanie, S Alicou, Surreal, Zen, Súkromné, Nezaradené
Ukazujú mi fotky pomerne hornatého pobrežia a širokých vetrom vytvarovaných pláží. Len on a ona, ďalej tu už žiadnej ľudskej duše niet. Vietor sa pohral nielen s tvárou ostrova, ale aj s účesmi na ich fotkách. Dacil príde raz do roka navštíviť svoju rozvetvenú rodinu na veternom ostrove Fourteventura. Počas vianočných sviatkov ju oddane sprevádza jej manžel.
Posledný teplý jesenný víkend sme strávili v idylickej maďarskej dedinke na slovenskom pohraničí. Krajina podobná puste ohraničená dvíhajúcimi sa slovenskými kopcami. Ďalej už nič, len dlhá cesta s koncom v nedohľadne a pasúce sa kravy a kone- takmer ako na americkom Stredozápade. Len strechy rodinných domov majú atypický tvar podobný čínskym pagodám.
Hovorili sme o listoch, o tom, prečo sú tento rok tak prenikavo žlté. „Chýba im červená", povedala Elena a ja som sa vtedy pri krájaní zemiakov porezala. Elena ma zachraňovala tak, že mi nohy dvíhala dohora, nech mi krv opäť vtečie naspäť tam, kde jej je nedostatok.
Naši prapredkovia vraj nehľadali potravu ako opice, ale ponárali sa za ňou do indigových hlbín. Ohúrení týmto novým živým univerzom zadržali dych a niekoľko minút fascinovane hľadeli na farebný podvodný svet. Na svet, v ktorom čas plynie pomalšie ako na zemi. Vraj sa veľrybám podobáme oveľa viac ako opiciam. Napríklad aj tukovými vankúšmi.
,,Nie je nebo ako nebo..." zvykla hovorievať Anna a neodpustila si pritom uhrančivý pohľad dohora. Anna, pôvodom Grékyňa, niekoľko rokov pracovala ako prekladateľka vo Viedni. Až donedávna. Rozhodla sa totižto vymeniť dobre platenú prácu za každodenný pohľad na modré nekonečno vo svojej rodnej krajine.
Kurt si zrekonštruoval dom po starých rodičoch desiatky rokov stojaci oproti slávnemu viedenskému cintorínu Zentralfriedhof. S vyhliadkou na cintorín sa tu v súčasnosti nemôže pýšiť hocikto. Teda pokiaľ nemá status kamenára, hrobára alebo záhradníka. Tak tomu bolo kedysi a táto tradícia sa zachovala až do dnešných čias.
Kedysi mohli kupované drahšie veci darovať a byť nimi obdarovaní len tí najbohatší. Dokazovali tým svoje postavenie a moc. Chudobní si navzájom darovávali prevažne vlastnoručne vyrobené predmety alebo veci určené výhradne na každodenné využitie. V súčasnosti je darovanie vnímané viac-menej ako povinnosť, ktorú treba splniť.
Na lúkach, poliach a záhradách dotlievali posledné víťazné vatry. Ľudia na ne kopili konáre už od rána. Usilovne nosili raždie z neďalekej hory, kde nežijú takmer žiadne medvede, dokonca ani vlky nie, len bojazlivé srnky, líšky a divé svine sa z diaľky čudovali tomuto ľudskému zvyku.
Helga položí na stôl sviatočný obed- rybu bielu ako naškrobená nedeľná košeľa, pokrytú rozváňajúcou bylinkovou omáčkou a opekané zemiaky. Neviem už presne, aký to bol deň, stále však medzi nami vládla veľkonočná nálada.
Stretnutie ľudí, ktorí sa možno trošku lepšie spoznali pri snahe o vytvorenie kreatívneho ovzdušia v jednom kováčovskom starom dome.
Návštevníci festivalu Detvianske slávnosti sú z rôznych súdkov, rovnako ako aj alkohol, ktorý popíjajú a dôvody prečo na slávnosti zavítajú.
Prekypuje životnou energiou a optimizmom.Tvrdí, že veci sa dejú presne tak, ako sa diať majú, pokiaľ sme im otvorení. Naše nohy nás dovedú presne tam, kde sa máme ocitnúť.
Tretieho júla pricestovali moji holandskí známi na Slovensko, aby tu strávili príjemný mesiac. Už minulý rok sa im mimoriadne zapáčilo okolie Banskej Bystrice, a tak si vybrali pre miesto pobytu práve kúpeľnú obec Brusno.
Akciu MLYN ART každoročne usporadúva združenie nazývané Zvolenská sedmička*. Napriek pravidelnému zverejneniu tohto špeciálneho stretnutia som akurát tento rok vystihla jeho neoficiálnu stránku.
