Sami niekedy v duchu poháňame naše požičané autíčko, nech ešte s nami zvládne ďalší nový deň v čiernohorskom drsnom prostredí, nech vyjde hore k nášmu stanu, keď sa z nákupu vraciame späť do Kempingu. Budvianska autopožičovňa nám nedala na výber, berte tohto Smartíka, nič viac vám momentálne nevieme ponúknuť. Takto sme sa, vtedy ešte nič netušiac, rozhodli pre nastávajúce dobrodružstvo.
Mapa Čierneho jazera, na obrázku sú pekne videteľné jeho obidve časti- Malé aj Veľké jazero
Prevádzkar sa cez deň prechádza po okolí a podvečer už vo svojej pracovni, ktorá je zároveň aj jeho obývačkou, popíja s priateľmi rakiju. Len päť minútová vzdialenosť delí Kemping Ivan Do od vstupu do chránenej rezervácie prírodného parku Durmitor. Jeho súčasťou je aj priezračné jazero v tvare čísla osem volajúce sa celkom neprekvapivo- Čierne jazero.
Podobných jazier ľadovcového pôvodu sa v Durmitore nachádza hneď niekoľko. Miestni ľudia sú na svoje prírodné bohatstvo veľmi hrdí a často s neopísateľnou úctou vyslovujú výraz „horské oči", ktorým tieto jazerá pomenúvajú. Niektoré z nich sú vraj poukrývané v horách a dajú sa objaviť len s pomocou skúseného horského vodcu. Ťažko však v tomto prípade rozlíšiť mýtus od skutočnosti.
Ich hladiny počas horúcich liet rapídne klesnú, a tak sa môže stať, že sa z jedného jazera stanú dve. Koncom leta v čiernohorských horách stále pretrvávajú horúčavy, ktoré rozdelili na dve časti aj Čierne jazero.
Väčšina turistov zostáva s rodinami leňošiť pri Veľkom jazere a len minimum z nich sa vydáva na prieskum druhej strany, ktorá človeku poskytuje úplné súkromie a napríklad aj strmú opustenú pláž, z ktorej môže človek skákať do vody hoci aj celkom nahý.
Voda príjemne chladí a my striedavo hľadíme do tyrkysovej hlbočiny a na vysoké skalnaté štíty pred nami. Okolo nás plávajú húfy trblietavých rýb a my sa rozhodujeme, či smie byť táto chvíľa opísaná slovami alebo má zostať len v našich hlavách. Dá sa niečo podobné opísať slovami bez závanu gýča?
Okolité lesy ešte aj dnes vydávajú svedectvá o balkánskych bojoch. Všade naokolo sú poukrývané pamätné miesta, o ktorých vie len málokto. Stopy hrdinov z druhej svetovej vojny hľadajú len čiernohorské učiteľky dejepisu. My pri Malom jazere náhodne objavujeme Titovu jaskyňu, ktorá je v skutočnosti veľkou preliačenou skalou preslávenou stretnutím Tita s miestnymi partizánmi.
Hory sú tu ešte panensky nepoznačené, pretože veľa ľudí len leňoší pri Veľkom jazere alebo sedí v dennom bare nablízku, kde z pestrej ponuky kokteilov a miešaných nápojov nedostať nič, káva sa servíruje studená a malé pivo vychádza na dve eurá. Rodinky v nedeľnom oblečení popíjajú limonádu a spokojne pokyvkávajú hlavami do rytmu balkánskeho techna.
Pri výstupe na vrch Savik Kuk nestretneme jediného človeka, veľká väčšina ľudí sa necháva na vrchol vyviesť nie príliš bezpečne vyzerajúcou lanovkou. Cesta je takmer neznačená, orientujeme sa s pomocou mapy a žujeme pritom lesné maliny.
Zo Savinho Kuku zostupujeme dolu morenou
Zo Savinho Kuku sa pred nami rozprestrie hornatá panoráma. Hľadíme na ňu a ona na nás svojimi tyrkysovými, hlbokými, horskými očami. Dole zostupujeme morenou, šmýkame sa strmou stranou Savinho Kuku spolu so skalami a skalkami a v priepasti medzi horami spozorujeme poskakujúce kamzíky.
Toto je Balkán
Asi tri kilometre od kempingu sa rozprestiera malé mestečko Žabljak. Máme chuť na sladké raňajky a silnú kávu. Na jednej z ulíc objavíme rad asi piatich podnikov, pred ktorými posedávajú ľudia. Tabule na ulici lákajú na denné menu. Ponuky sa však po vstupe do podnikov rozplývajú v povetrí. Sľúbené palacinky s čokoládou nedostať a skutočná ponuka sa zmrští na hamburger s pečeným mäsom. Ešteže je v Žabljaku pekáreň, kde dostať čerstvý burek a všakovaké druhy štrúdlí.
Pred pekárňou stoja drevené stoly a lavice, kde si miestni obyvatelia a pár turistov pochutnáva na čerstvom pečive s kyslým mliekom. So zlepšenou náladou a plným žalúdkom prichádzame na parkovisko. Zisťujeme, že nášho drobného Smarta vo výjazde zablokovalo ozrutné čierne Audi.
Večer to v Žabljaku skúšame ešte raz. Sadáme si na terasu reštaurácie, v ktorej obsluhuje obrovský zarastený chlap v bielej košeli. Stoly vo vnútri sú kvôli nedostatku miesta v kuchyni zapratané kopami špinavých riadov. Počas čakania na toaletu ma predbehne udychčaná robustná žena. Do záchoda vylieva masu skysnutej polievky. Na toaletnej doske zostávajú zvyšky zeleniny a halušiek.
Neskôr do seba dlávim rozvarené špagety so syrom a kečupom, jediný bezmäsitý pokrm, ktorý v tomto podniku varia. Zamýšľame sa nad pojmom Balkán. Čo všetko doňho môžeme zahrnúť? Prečo je pojem Balkán chápaný tak pejoratívne? Najlepšie to asi vedia vysvetliť miestni ľudia, ktorí sami tvrdia: ,,Toto je Balkán, tu všetko beží ináč."
