Predmetov ulice a nepotrebných predmetov domácnosti. Veď čo už môže poslúžiť lepšie na účel dekorácie ako predmet zbytočný, ktorý svojou zbytočnosťou nadobudol nové a neopakovateľné čaro? Francúzi majú skutočne vycibrený cit na odhaľovanie a vystavovanie tohto nekonvenčného pôvabu vecí.
Večer sme strávili s Michaelom a Matthewom, najprv len opatrným koštovaním francúzskych špecialít. Aperitív Kir Violette voňal po fialkách a chutil ríbezľami, klamal naše zmysly, a ja som zatúžila po ich prečistení. Ovplyvňujú sa navzájom a klamú na tisíc spôsobov. Zrak dokáže presvedčiť chuť a čuch o úplne novej realite. V iných situáciách a na iných miestach si čuch a chuť nahovára zrak. Zrak dnešnej doby, zrak pochádzajúci zo sveta stoviek klamných vizuálnych vnemov. Zrak úplne strativší niekdajšiu prezieravosť.
Popíjali sme Kir Cassis & Violette a ešte Pastis chutiaci po anýze, po dlhých letných večeroch strávených pri sviečkach a rozhovoroch trvajúcich až do ranného svitania. Víno bez etikety chutilo výborne, po vytiahnutí korku z fľaše sa nahlas nadýchlo a zalialo miestnosť svojou arómou. Prihovorilo sa nám známym jazykom pijanov, vraj pochádza z okolia mesta Toulouse, z regiónu Languedoc rovnako ako tradícia jedla Cassoulet. Ochutnala som jeho bezmäsitú verziu Cassoulet du Fromage, syrový nákyp so zemiakmi a španielsku studenú polievku Gazpacho.
Obhrýzali sme konce veľkej artičoky a nezamestnaný Matthew zanietene rozprával o svojich rodičoch, o zrobených päťdesiatnikoch unavených životom. Po zatvorení parížskej lahôdkarne našli doživotné útočisko na gréckom ostrove Tinos. Tam už len chytajú ryby, olivy zapíjajú vínom a prijímajú energiu zo slnka. Ich pleť konečne nadobúda zdravú farbu a po desaťročiach driny opäť vyzerajú na svoj vek.
Na záver ešte prípitok, aby lepšie vytrávilo...do kruhu si podávame štamprlíky hruškovice, koňaku, calvadosu a armagnacu. Nech každý ochutná a zažije.
V Toulouse trávime chtiac-nechtiac niekoľko dní. Dočasne zakotvíme v byte na ulici Rue de Bayard, ku ktorému vedie dlhý chodník plný psovských výkalov. Pred vchodmi domov a na krajoch chodníkov posedávajú za pekného počasia ľudia bez domova. Ich psi dočasne uspala letná horúčava. Ale netreba predbiehať, v ten deň, v deň nášho príchodu ešte stále pršalo a dážď zmýval špinu mesta do hlučných kanálov podzemia.
Toulouse očami impresionistického maliara Henriho Martina
