Ľudia majú k sebe, vzhľadom na zúžený priestor v najfrekventovanejších častiach, akosi bližšie. Chladný vtieravý vietor sa v úzkych uličkách láme, stráca svoju silu. Je dosť možné, že zdanie tepla vytvárajú aj červené neóny nad obdĺžnikovými výkladmi, kde si oblizujú pery a nadvihujú prsia sporo odeté pracovníčky vychytenej turistickej štvrte. Škoda, že si to niektoré neodpustia aj počas dňa, keď sa ulicami bez policajnej prítomnosti túlajú deti. Z rôznorodých fastfoodov unikajú pary a pachy vábiace zintenzívnené zmysly okoloidúcich, ktorí im málokedy odolajú. Niektorí podozrivo postávajúci černosi sa s nehybnými obrvami šepotom prihovárajú- kokaín, extáza...Žeby sa Amsterdam ešte stále nepresýtil turistického ruchu? Zjavné je, že pupok už má na prasknutie.
Večerná prechádzka
Prechádzajúc popri kanáloch smerom od centra mesta sa zákutia spríjemňujú. O desiatej večer už väčšina bicyklov odpočíva. Na piatom poschodí krivého, úzkeho domu je zapálená starodávna lampa. Vďaka odhrnutým závesom vidím za oknom sústredeného staršieho pána. Číta noviny a ja sa čudujem, kde sa v Holanďanoch nabrala toľká dôvera a otvorenosť voči svetu naokolo. Kráčam jednou z ulíc a v domčekoch, pokrivených možno aj pôsobením vody kdesi pod nimi, večerajú rodiny, vedú sa debaty, babky pozerajú televízor. Pravý pôvod čudného sklonu obydlí je však zámerný. Keďže sa tam kedysi platila daň za šírku priečelia, prevládala snaha o jeho najväčšie zúženie. O to viac sa museli ich nájomníci posnažiť pri vyťahovaní nábytku na najvrchnejšie poschodia. Fasády, ktoré ešte aj dnes zdobia háky rôznych veľkostí, postavili naschvál zošikmené, aby sa nábytok vyťahovaný lanami nepoškodil. Mestské kanály odrážajúce svetlá pouličných lámp, minimalisticky koncipované prostredie a mačky vysedávajúce vo veľkých viktoriánskych oknách ohurujú fluidom rozprávkových kníh Hansa Christiana Andersena.
Podvečerné námestie v Amersfoorte
Obloky bez záclon dokážu človeka vtiahnuť priamo do rodinného diania, evokujú pocity slobodného života, kde sa netreba za nič hanbiť, kde niet čo skrývať. Aj honosné panstvá holandského vidieka vystavujú svoje exteriéry na obdiv bez zbytočných okolkov vysokých múrov či neprehľadných oplotení, typických i pre najbežnejší rodinný dom na Slovensku (nehovoriac o nedobytných vilách a vilkách slovenských zbohatlíkov). Čím viac sa človek obáva o nadobudnutý majetok, tým izolovanejší je od okolitého sveta. Nedôvera a strach sú predsa najdôležitejšími činiteľmi znehodnocovania medziľudských vzťahov. Počas druhej návštevy Amsterdamu ma premkol pocit, že mi už takmer nemá čo ponúknuť. No večerná prechádzka jeho útrobami opätovne potvrdila, že existujú aj mestá, kde momentálna atmosféra stojí nad všetkými pamätihodnosťami.
Bicykle
Staromódne, novučičké, originálne, nekompletné, obrastené machom či v zvieracích prevlekoch nocujú v mnohých garážach namiesto neekologických a nemotornejších automobilov.
Sebaistí cyklisti jazdia po uliciach neprimerane rýchlo nebezpečenstvu, ktoré im hrozí vo forme motocyklov, áut či zasnených turistov. Neustále cinkanie zvončekov, drnčanie dynám, vŕzganie pedálov a reťazí síce môže pôsobiť znervózňujúco, v porovnaní s hlukom áut je však stále vykúpením. Práve vďaka bicyklom a celoštátnej sieti cyklistických chodníčkov a ciest pôsobia holandské mestá tichším, pokojnejším dojmom. Ani samotný Amsterdam nevystihuje opis typickej rušnej metropoly. Áut je pomenej, okrem iného ich nahradili aj električky. Počas zriedkavo tuhej zimy, keď mestské kanály zamrznú, môžu obyvatelia houseboatov, zaparkovaných pri brehoch, na nákup rovno odkorčuľovať. S prenajatím bicyklov nebol v Holandsku žiaden problém. Majiteľ jednej z amsterdamských požičovní ponúkol našej štvorčlennej partii neodmietnuteľnú dohodu. Po zodpovedaní otázky nášho pôvodu znížil pôvodnú cenu za lepšie trekové bicykle o desať percent. Podotkýnam, že to bolo zapožičanie na šesť dní a bez akejkoľvek zálohy, o ktorej sa písalo na internetových stránkach. Za záruku ich vrátenia postačil kamarátov pas. Ešte v ten istý deň sme hrdo odbicyklovali z hlavného mesta a postavili stan len osem kilometrov od Utrechtu.
Meditačné rovinky
Po rovinatom Holandsku, krajine pripomínajúcej vyrolovaný koberec, sa po celý rok bicykluje rýchlo a pohodlne. Cyklotrasy na seba plynulo nadväzujú, kontinuálne prepájajú mestá s dedinami, miestami sa ich šírka vyrovnáva paralelnej ceste pre autá. Aj netrénovaný človek dokáže prejsť niekoľko desiatok kilometrov za jeden deň a potešiť sa tak z meditačných, ďalekosiahlych roviniek, na ktorých trávia svoje najšťastnejšie chvíle kravy, ovce či poníky.
Kvôli nepriaznivým geografickým podmienkam sa Holanďania namiesto pestovania plodín venujú hlavne chovu dobytka, no prekvapili nás aj cudzokrajnými lamami, pávmi či dokonca klokanmi. Farmy si starostlivo udržiavajú. Mnohé z nich pripomínajú lukratívne domy lepšie zabezpečených ľudí. Pred farmami bežne rastú dôkladne upravené živé ploty rôznych tvarov, pričom za nimi sú ukryté stajne a poľnohospodárske stroje. Rozvetvená sieť vodných kanálov je taktiež dôkladne udržiavaná. Špeciálne bagre majú na starosť prevenciu vzniku neželaných močiarov a bažín. Na cestách sme sa stretli s hromadami biologického odpadu, čakajúceho na odvoz. V tom okamihu ma napadol obrázok nášho nehybného, zarasteného a celkovo nevzhľadného kováčovského potoka, kde chodia na prechádzky pacienti z okolitých liečebných ústavov.
Nanešťastie pre „socky“ zo Slovenska, v krajine veterných mlynov takmer neexistujú lesy. Slovenská príroda pôsobí dojmom zdivočenej, lesnatej krajiny oproti ich riedkym stromovým hájikom, poväčšine umelo vysadeným v priestore medzi mestami. Takéto miesta sú často vyhľadávané ľuďmi venčiacich psov, či jazdiacich na koňoch. Pokojné, či nebodaj ľuďmi zabudnuté zákutie na postavenie stanu (nášho prenosného hotela) sa nachádza len ťažko. Možno je to dané nedostatkom pôdy, no je nanajvýš citeľné, že na svoje pozemky ich majitelia nedajú dopustiť. Akoby bola celá krajina starostlivo rozparcelovaná a nevynímajúc parčíky, či spomínané lesíky, ohraničená. Aký paradox v porovnaní s ich úprimne pôsobiacimi odhrnutými závesmi. Bicyklovať po Holandsku začiatkom novembra je naozaj netradičný zážitok. Náš výlet premenila na dobrodružstvo nielen vzdorovitá celodenná hmla, ktorá častokrát uštipačne kazila pekné výhľady, ale aj tri chladné noci strávené v stane na, doslova, provizórnych miestach. Mottom nášho holandského cyklovýletu sa stal výrok jednej panej, venčiacej psa priamo na našom stane: ,,This is not ordinary here.“
Za minimálne ceny k spokojnosti kupujúceho
Holanďania majú veľmi dobré zázemie pre obchodovanie s tovarom z druhej ruky.
Aj v tých menších mestečkách sa raz do týždňa koná bazár, kde môže človek nájsť kadečo potrebné a zachovalé zároveň. Štíhla, objemná, porcelánová kanvica na čaj, farebné misky z hrubého skla, väčšie i menšie plechové dózičky, svietniky s tou správnou patinou, obrazy, kazety, starodávne naťahovacie gramofóny, brnenia, vankúše, klaksóny, sochy aj sošky, šrauby, oblečenie, originálne kúsky i gýče. Za minimálne ceny k spokojnosti kupujúceho. Táto sloganom zaváňajúca veta sa môže stať skutočnosťou napríklad aj na jednom z Amsterdamských trhov pri námestí Waterlooplein. Nie je žiadnou hanbou pristúpiť a prehrabať sa vo veľkej kope obnoseného oblečenia či priemerne opotrebovaných vecí.
Pre starší nábytok netreba chodiť do drahých starožitníctiev. Pri niektorých obytných domoch stoja veľké klietky na uskladňovanie nechcených gaučov, pohoviek, kuchynských liniek, kobercov a kadečoho iného. Človek sa poprechádza večernými ulicami, navštívi zopár bazárov, vymetie klietky pri obytných domoch a byt je zariadený. Prečo nepostaviť podobné klietky aj pri slovenských panelákoch? Musí sa všetok zachovalý nábytok vyhadzovať do kontajnerov na anonymných miestach? Kolovanie potrebnej matérie uľahčí situáciu nielen menej majetným, no môže prispieť aj k pocitu zadosťučinenia tých zabezpečenejších. Výťažky peňazí zo sobotňajších bazárov totižto neputujú len do vreciek predajcov, ale častokrát aj na charitu.
Namiesto sviečok tekvice
Vzhľadom na veľkú väčšinu protestantského obyvateľstva sme si v Holandsku neužili typickú ,,dušičkovú“ atmosféru. Namiesto pálenia sviečok na hroboch sa v tejto krajine udomácnil americký štýl uctievania Halloweenu- vyškerené vydlabané tekvice, halloweenske párty v strašidelno-komických kostýmoch a deti chodiace od domu k domu pre sladké dobroty. Okrem dvoch nepríjemných nehôd, ktorých svedkami sme sa stali v Amsterdame (zrážka motorkára s autom a okradnutie cyklistu motorkármi), však vyšiel tento jesenný cyklovýlet nad naše očakávania.
