S pätnásťkilovými ruksakmi na chrbtoch naše kroky smutne oťažievajú. Predčasne vysilení prichádzame do miestneho kempingu s vysokánskymi sekvojami. Po náročnom roku túžime po oddychu a úplnom zabudnutí vlastného ja fungujúceho na princípe termínov a pravidelnosti.
V prvý deň trávime niekoľkohodinovú popoludňajšiu siestu na karimatke. Svetlo zdeformované konármi sekvojí dopadá na mapu francúzskej časti Pyrenejí. Popíjajúc instantnú kávu z plechových hrnčekov putujeme prstom po turistickom chodníku GR 10. Z celkovej trasy Hendaye - Banyuls-sur-Mer, ktorú zdatnejší turisti zvládnu do dvoch mesiacov, si nakoniec určíme výsek napasovaný nášmu osobnému času a dĺžke krokov.
Bagnéres-de-Luchon je mestom opustených víl a zámočkov. V devätnástom storočí jeho promenády zapĺňali spokojné rodinky a dobre situovaní starí mládenci. Oddýchnutým dušiam ponúkali kúpele ideálne prostredie k zoznámeniu sa. Nejedno z týchto zoznámení končilo veľkolepou svadobnou hostinou. Šľachtické príbytky potom zaplnili hemžiaci sa potomkovia a služobníctvo. Dnes slúžia ich chátrajúce podoby hlavne ako objekty pre fotografie turistov.
Miestni žijú najmä z turizmu, všetci ostatní odišli do najbližších väčších miest. V súkromných pekárňach na hlavnej ulici rozváňa pečivo rôznej veľkosti a jednu z maličkých predajní zdobia fotografie rodinných príslušníkov. Usmiata pani s purpurovými vlasmi nám podáva okrúhly syrový koláč. V pouličných kaviarňach ľudia popíjajú sladké malinovky neónových farieb (ja ochutnávam tú zelenú chutiacu po mäte) a jedia tenučké palacinky poliate čokoládou.
Večer hrá chlapec odvedľa ťahavé melódie na ústnej harmonike. Pri stane odpočíva jeho bakuľa, na ktorú pre lepšie uchopenie pripevnil menšiu líščiu lebku. A v povetrí cítiť vôňu sekvojí...
Opustená vila v Luchone.
V miestnej pekárni.
Postranná uličkami v Bagnéres-de-Luchon.
