Kde to vlastne sme? Človek by niečo podobné v Európe takmer neočakával. Pre nami sa rozprestiera obrovská vodná plocha Skadarského jazera obklopená skalnatými vrchmi a mestečko Virpazar z diaľky pripomína len malý bezvýznamný zhlúčik domov.
Po ceste ženú miestni pastieri stádo kráv, musíme jazdiť opatrne a trpezlivo, cesta je úzka, ale nejakým zázrakom sa na ňu všetci pomestíme. Verena púšťa old-schoolový rakúsky psychadelický rock, slnko pomaly opäť zapadá, už začíname tušiť, že na nás čaká niečo neobyčajné.
O neočakávanom človeku
Po ceste nám dochádzajú zásoby vody. Neostáva nič iné, len sa pristaviť pri malom stánku so skromnými suvenírmi. Predavač Nenad zdedil malý rodičovský kamenný dom a vinicu hneď blízko cesty.
Spoza oplotenej záhrady nám ponúka domácu rakiju, hroznovicu, ktorú nakoniec kupujeme ako prejav vďaky za pramenistú vodu a šťavnaté figy. Pripíjame si spolu na zdravie, dúfame, že z nej neoslepneme a Nenad nám následne prezrádza dôležitú časť svojho životného príbehu.
Nenad v preklade znamená neočakávaný. ,,Narodil som sa ako jednovaječné dvojča. Najprv prišiel na svet môj brat, mňa už neočakávali," smeje sa. Nenad trávi každé leto v kamennom dome a spoza oplotenej záhrady spoznáva ľudí z celého sveta. Suveníry sú však len šikovným zastieracím manévrom. ,,Posledné leto prešli okolo mojej záhrady autá tridsiatich dvoch národností," hovorí takmer vášnivo.
Celé dni sedí v záhrade pred domom a pozoruje okolo prechádzajúce autá. Svoj skutočný život automechanika vedie počas roka v ospanlivej Podgorici.
Nenadove suveníry
Panoráma: výhľad na časť rieky Crnojeviće
O niekoľko kilometrov ďalej objavíme v dedinke Rijeka raj na zemi. Miesto kde je z hôr stekajúca Rijeka Crnojevića ešte poriadne ľadová a krištáľovo priezračná, miesto kde človek sem-tam zazrie malú drevenú loďku so slamenou strechou, miesto kde z protichodnej malej reštaurácie dolieha hlbinný spev Joan Baez.
Slnko ešte aj podvečer neuveriteľne pripeká, v reštaurácii vypijeme jedno pivko a potom pomaly vchádzame do ľadovej rieky. Joan Baez vystrieda mysteriózna talianska opera. Po kúpaní sa sedíme na teplých kameňoch, šúľame si tabak a spoločne prežívame surreálnu situáciu.
Široko-ďaleko neexistuje žiadna iná reštaurácia, dokonca aj hotel stojaci na najatraktívnejšom mieste s neuveriteľným výhľadom je opustený a schátraný. Len nejaká mačka sa vyplaší, keď kráčame na jeho terasu. A ten výhľad, ten výhľad z hotelovej terasy patrí medzi tie najohromujúcejšie, aké človek počas svojho života zažije.
Veľa áut po ceste nestretávame, sme tomu vďační, no čudujeme sa. Ako to, že sú tieto končiny ešte natoľko nepovšimnuté a opustené?
---
