Ani nám nezabudne opomenúť mena Tima Buckleyho, ktorého hlas ponorený do ťahavých tónov vychádza z malých reproduktorov položených na stole.
Na druhý deň už spolu s východom slnka kráčame po prašnom chodníku. Spoločnosť nám robí len pár mĺkvych kamenných domov, tak charakteristických pre celé južné Pyreneje. Nad nimi vrčí na úpätí kopca nakláňajúci sa traktor a ja mám pocit, že sa každú chvíľu skotúľa priamo k našim nohám. Údajne poznáš prípady mužov, ktorí takýmto spôsobom utrpeli ťažké zranenia alebo dokonca aj prišli o život.
Prvý traktorista
Barèges sa pýši stáročnou poľnohospodárskou tradíciou a chovom dobytka- hlavne ovciam vďačí za objavenie liečivých účinkov miestneho termálneho prameňa. Bačovia už kedysi v stredoveku spozorovali na zranených ovciach, kúpajúcich sa v horúcich žriedlach, zázračne rýchle hojivé účinky. Od bačov sa toto posolstvo rozšírilo medzi ľudí a už o dve storočia na to si miestnych prameňoch močil svoje hnáty aj syn Ľudovíta XIV.- Louis Auguste de Bourbon. Chov dobytka patrí ešte aj v súčasnosti k pretrvávajúcej ale postupne (aj na úkor turizmu) vymierajúcej tradícii.
Po asi trojhodinovom stúpaní sa pred nami odkrýva prvé horské jazero. Pod skalným previsom neďaleko od neho sa pred ostrými slnečnými lúčmi skrýva skupinka oviec. Bača ich má v košiari aj stovku a každú z nich si pozná- po špecifických znakoch, ale aj po odlišnostiach v charaktere. Keď sa niektorá z nich stratí, znesie ju k zvyšku stáda hoci aj na vlastných pleciach. Zanietene mi rozprávaš o bačoch, ovciach a dokumente, ktorý si videl kedysi pred rokmi.
Rôzne úrovne
Po niekoľkodňovej túre sa nekontrolovateľne začínajú vyplavovať myšlienky, zabudnuté okamihy a situácie uložené a starostlivo zatlačené pod nánosmi každodenných povinností. Monotónnosť a pravidelnosť krokov tieto vrstvy sporadicky odlupuje ako vrstvy cibule (rovnako pritom môžu páliť oči). Z hláv sa pomaly vymazávajú kódy od mobilných telefónov a od bankomatových kariet. Nevedomky filtrujeme vlastné identity vystavané zo spoločensko-kultúrnych noriem.
Počas stúpania prechádzame rôznymi úrovňami- na každej z nich na nás priezračne modrým okom uprene hľadí inak veľké horské jazero. V duchu sa pousmejem nad tým, ako ich vo svojej krajine volajú Čiernohorci- horské oči. Počas leta stratili svoj objem takmer o polovicu, a tak dovidíme až na ich obnažené dná. Po vyčerpávajúcich hodinách stúpania prechádzame na druhú stranu kopca- rozkladáme stan medzi jazerami Lac d´Aubert a Lac d´Aumar.
Niektorí chcú z prírody profitovať, my túžime meditovať- dumáš pri pohľade na húfy turistov vystupujúcich zo zájazdových autobusov, ktorí sa pohodlne doviezli až sem, aby si vychutnali náš poriadne vypotený pohľad. Pohľad na ktorý o to rýchlejšie zabudnú, o čo menej si ho zaslúžili.
Prežívame mimoriadne náročnú noc v horách- vietor metá našim stanom zo strany na stranu, opätovne nás budia jeho hlučné a desivé nárazy. O tretej ráno vychádzaš von a naťahuješ všetky pomocné špagáty. Až teraz môžu naše sny nadobudnúť žiarivejšiu a čistejšiu podobu & upevniť vlastné rozburácané kontúry.
Na druhej strane
