Odrazu môj periférnyzrak spozoroval približujúcu sa postavu. Naozaj sa nemýlil, pretože ten mužkráčal priamo ku mne. Vyzeral ako normálny chlap okolo tridsaťpäťky. Vlasyostrihané na ježka, modrý pulóver, džínsy- v skratke taká v celkupríjemná, ničím výnimočná vizáž. V duchu som si vôbec nestihla vyvrátiťmyšlienku, že by to mohol mať namierené ku mne a odrazu už pri mne stál.Tak trochu nesvoj, ale predsalen stotožnený s tým, o čo ma chcelpožiadať. ,,Dobrý deň. Hľadám ľudí cestujúcich smerom na Banskú Bystricu. Nejdeniekto z vás tým smerom?“ Vychrlil to na mňa aj moju ,,kolegyňu“ jednýmdychom. ,,Dvaja ma už čakajú v aute, zháňam ľudí, ktorí by boli ochotní zacenu cestovného lístka ísť so mnou autom,“ pokračoval ešte stále rovnakonezrozumiteľnou rétorikou. Po vycítení počiatočného nedorozumenia začalpomalšie vysvetľovať. ,,Cestujem do Banskej Bystrice na jedno dôležitéstretnutie. Dnes som v Bratislave dostal pokutu 1500 korún a chcem sitakýmto spôsobom minimalizovať svoje náklady. Na autobusovej staniciv Blave som nahovoril dvoch ľudí. Jeden ide do Moraviec a dievčaveziem do Banskej. Tak ako, mali by ste záujem?“ Konečne mi v hlave bliklažiarovka pochopenia a porozumenia. Takže keď nestopujem ja, stop si prídepo mňa sám?! V duchu som sa začala mimoriadne zabávať na tejto myšlienke,pokiaľ tam tak bezbranne stál a čakal na našu odpoveď. Vedľastojaca slabunkýmhláskom prehovorila, že cestuje tiež iba do Zlatých Moraviec, a teda muzaplatí len päťdesiat korún. Jemu to však vôbec nevadilo, veď aj päťdesiatka jedajaký peniaz a tak či tak tam má už namierené. Ja som tiež súhlasila,reku uvidím, koho tam ešte vezie a čo sa z toho ,,vykĺbi“. Mám radatakéto nečakané situácie a čudné zvraty osudu.
K dvom ruksakomsme napchali ďalšie veci, čím sa rapídne zhoršila vodičova viditeľnosť. Ako somvšak neskôr zistila, ten by bol kvôli peniazom ochotný urobiť čokoľvek. Šoférsa predstavil ako Robo a tým jeho konverzácia na dlhšiu dobu zhasla. Naoplátku vložil do prehrávača CD s Business English, hlasitosť nastavilpresne tak, aby sme navzájom nemuseli komunikovať a bez akéhokoľvekvysvetlenia alebo ospravedlnenia sme všetci piati vyrazili smerom na ZlatéMoravce. Bolo to naozaj bizarné, byť napchatá s cudzími ľuďmi v aute,ktoré šoféruje týpek počúvajúci Business English len tak ,,na uvoľnenie“.
Mojim dvomspolusediacim vôbec nenapadlo dať si bezpečnostné pásy a Robo ich na totiež akosi neupozornil. V takýchto prípadoch, keď človek poriadne nepoznávodičove schopnosti mi to príde akési samozrejmé. ,,Výsledkyzverejnené v švédskom denníku Svenska Dagbladet uvádzajú, že ľuďom cestujúcimna predných sedadlách hrozí pri nehodách až päťnásobne vyššie riziko, pokiaľich spolucestujúci vzadu nie sú pripútaní. Pri nehode naráža nepripútaná osobazo zadného sedadla do ľudí sediacich vpredu ako strela."
V Zlatých Moravciachk nám namiesto dvoch, ktorí vystúpili, pribudol už iba jeden spolucestujúci.V aute tak bolo hneď viac priestoru na dýchanie. Nie však nadlho.Nevadilo mi, že ten ,,nový“ bol Róm, vystrašilo ma jeho bezprostredné, úvodnépriznanie. ,,Predvčerom ma po šiestich rokoch pustili z basy a včerasom sa tak opil, že mi zobrali vodičák. Ale to nevadí, za tisícku ho mám cezkamoša naspäť.“ Vraj sa zúčastnil akejsi bitky, ktorá podľa mňa musela byťveľmi brutálna, keďže za ňu dostal šesť rokov. ,,Šoférovať opitý by ste tedanemal,“ sebavedomo sa zachechtal Robo a následne pri východe zo ZlatýchMoraviec takmer vletel do obrovského kamióna, prenášajúceho akýsi vodojem. Všetkýchnás na chvíľu omráčilo jeho hlasné zatrúbenie. ,,Mal by si si dávať väčšípozor,“ spokojne sa zaškeril bývalý delikvent. Robova reakcia bola rýchla,podráždená a neurotická. ,,Ten kamionista je nejaký veľmi nervózny.Neznášam takýchto nevšímavých vodičov.“ Pritom som dobre videla, že práve on pohľadomvôbec neskontroloval pravú stranu a automaticky odbočoval na diaľnicu. Zreproduktorov ešte stále vychádzali afektované hlasy so striedavo britskýma americkým prízvukom. Iba to stupňovalo nepriateľskú a dusivú atmosféru v aute.
Trvalo mi trošku dlhšie, kým som pochopila Robove skutočné pohnútky. On tos tým minimalizovaním svojich nákladov myslel smrteľne vážne. Samozrejme, jaosobne nemám výhrady voči vynaliezavým nápadom, pokiaľ nie sú silené a neprirodzenépre prostredie. Robo bol typ večného nespokojenca, ktorý sa snažil každú minútusvojho voľného času stráviť na sebazdokonaľovanie a kalkulovanie. Ťažko by sidokázal priznať vlastnú chybu, aj keby nás ten kamión prešiel. Bývalýa možno aj opätovne budúci basista mi bol sympatickejší svojou priamounenútenosťou. Pre Roba boli dôležité peniaze, nie komunikácia a spoznávanie novýchľudí ako to väčšinou pri autostope býva. V Žiari nad Hronom si Robo zohnalďalšiu cestujúcu. Mala síce namierené iba do Zvolena, ale aj tridsať korún jepredsa peniaz. Tento prevrátený autostop na ,,ukrajinský" spôsob zaraďujem medzi ďalší zo svojráznych zážitkov v mojom živote.
Zdroj: 1.http://auto.server.sk/---rady-motoristom-ako-jazdit-nepriputany-spolujazdec-na-zadnych-
sedadlach-moze-pripravit-vodica-o-zivot--category-je-53-x-id-je-3874
