Otváram zadebnené okenice a izbu pohladia oslabené lúče posledného slnka. Z divoko rastúcej trávy vykúkajú ovčie hlavy, k ušiam mi dolieha vzdialené bečanie. Sused kladie na podstienok čerstvo naoberané figy. Nech ešte zmäknú, nech poriadne dozrú a zbordovejú. Ako práve zapadajúce slnko. V zabudnutých rybárskych osadách ťahajú mocní chlapi na breh člny a pomalým, unaveným krokom kráčajú k svojím kamenným príbytkom. Na priedomia skladajú farebné vedrá s celodenným úlovkom. Neďaleký prázdninový dom Gorana Bregoviča zatiaľ zíva prázdnotou.
Prázdninový dom Gorana Bregoviča pri Skadarskom jazere
Virpazar síce obýva len niečo cez tristo obyvateľov no boj o turistov nie je o nič miernejší ako napríklad v Budve. V prvý deň sa dáme do reči s podgorickou študentkou propagujúcou lodné exkurzie po Skadarskom jazere.
Rozpráva nám o starom mužovi žijúcom v prvom dome na začiatku dediny, odchytávajúcom pre svoj rodinný penzión a výletnú loď všetkých prichádzajúcich turistov. ,,Ten starý muž v slamenom klobúku si jedného dňa odchytil mňa aj môjho priateľa a s jeho synom nás zbili, pretože pracujeme pre konkurenčnú spoločnosť." Nechceme sa stať súčasťou miestnych intríg, a tak len prekvapene počúvame neznámu rozhorčenú dievčinu.
Pár domčekov vo Virpazare
Lekná
Letná idylka
Na jazere stojí bar a reštaurácia v podobe ukotvenej drevenej lode. Je to projekt troch mladých zapálených ľudí, ktorí sa toto leto rozhodli venovať svojmu dlhoročnému snu. Miko, šikovný čašník a spoluzhotoviteľ tejto štýlovej lode, strávil dvanásť čašníckych rokov v Prahe.
Teraz je oblečený v námorníckej rovnošate a pendluje z jedného krídla na druhé. Na moje otázky neskôr odpovedá po česky. ,,Celú loď sme postavili vlastnými rukami a veľa sme pritom improvizovali. Lodné stĺpy sú vyrobené z pouličných lámp nájdených v šrote."
Neveriacky naňho hľadím, keď zanietene rozpráva detaily o pracovnom procese. ,,Na drevo sme si vypýtali špeciálne povolenie, vyrúbali sme ho tu obďaleč v Národnom parku" hneď nato dodáva, že toto je Balkán, a preto tu všetko beží "ináč".
Miko sa pri nás pristaví ešte niekoľkokrát za večer, vždy si zapáli rýchlu cigaretku, je prirodzený, priateľský a nakoniec nás pozve na ochutnávku ich novootvorenej kuchyne. ,,Príďte zajtra večer, začíname variť, všetko tu bude čerstvé a veľmi chutné!"
Rozhovor s Mikom
Ďalší deň po dedine pobehuje hŕstka zdivených psov a mačiek snažiacich sa uchytiť zvyšky z grilovaných rýb od spokojne prežúvajúcich turistov. Dragan, kormidelník našej výletnej lode pracujúci pre jedinú miestnu turistickú agentúru vlastniacu aj najväčšiu reštauračnú terasu v meste sedí sám za veľkým dreveným stolom, kýva nám na pozdrav a volá nás sadnúť si k nemu.
Keď podídeme bližšie vyprskne lavínou slov. ,,Každý deň tu pripravujú čerstvé ryby a zeleninu, chodí sa sem najesť ešte aj švajčiarsky veľvyslanec, aj ten jedlo vždy pochváli a..."
Na terasu odrazu pribehne v kuchyni pracujúca Draganova manželka. Na stôl položí tanier so šťavnatými rozporciovanými broskyňami a potichu sa vytratí. Dragan si hltavo pchá do úst ovocné kocky a začne ohovárať konkurenčnú reštauráciu. ,,Ja pracujem už tridsať rokov na lodi, viem, ako to chodí. Zimy sú tu drsné, vietor je niekedy taký silný, že vyvaľuje stromy a berie strechy. Tá drevená loď im na sto percent do roka neprežije. Hovorím vám, vietor ju odfúkne ako zápalkovú krabičku. A toľko peňazí ich stála!"
Tento starý kormidelník nás nakoniec nepritiahne na svoj breh, nepodporíme jeho ani manželkinho zamestnávateľa, ale večeriame na tej "nebezpečnej" lodi, večeriame penne s najlepšou pikantnou omáčkou celého Virpazaru.
---
Počas plavby po Skadarskom jazere pozorujeme čiernych vlniacich sa hadov, korytnačky a žaby skákajúce po táckovitých listoch lekien. Na malom ostrove chátra "Čiernohorský Alkatraz", ktorý vraj ešte v priebehu osemdesiatych rokov slúžil ako väzenie pre politicky nepohodlných ľudí.
Čiernohorský "Alkatraz"
Vyčnievajúce skaly a ruiny obklopené vodou poskytujú dokonalé útočisko rozmanitému druhu vzácneho vtáctva. Loď sa odrazu zastaví a Dragan zavelí čas plávania. Plávame pomedzi riasy a pri každom kontakte s nimi mám strach, predstavujem si, že všade naokolo je plno dlhých čiernych hadov.
Dragan sa neskôr môjmu strachu smeje a rozpráva mi príbehy o svojom detstve, hadoch a uštipnutiach, ktoré boli vtedy na dennom poriadku. Na lodi sa zoznámime s dvomi Rakúšanmi, Norbertom a Verenou, ktorí chceli Čiernu Horu pôvodne navštíviť kvôli tranceovému festivalu v meste Ulcinj, ale po nepríjemnom zásahu neustále číhajúcich policajtov dali prednosť túlaniu sa pred obľúbenou hudbou...
---
Ruiny nad Virpazarom
