(Amsterdamské podoby houseboatov)
Využívanie houseboatovje naozaj pestré. V hlavnom meste Holandska sa povráva, že v nichbývajú najmä ľudia, túžiaci po užšom spojení s prírodou. Každý deň môžu zosvojho okrúhleho či hranatého okienka sledovať vlnenie vody, rákosia a stromovpozdĺž rieky Amstel, ale aj špehovať čajky a iné vtáctvo pri love. Čo sastane, keď rieka zamrzne? Preslávené bicykle nahradia korčule. Ďalší rýchly aekologický spôsob prepravy, ktorý nespôsobuje dopravné zápchy. K tejtoidylke však treba dodať zopár faktov. Udržiavanie houseboatu nie je vôbecjednoduché. Najmä pokiaľ chcete, aby sa aj plavil, nielen stál na jednommieste. Na lodi neexistuje centrálne kúrenie, takže keď cez zimu sem-tamporiadne prituhne, treba drevo do kachlí nakálať a oheň udržiavať aj v noci.Vzduch v jednotlivých kajutách, najmä v tých pod vodnou hladinou,pripomína vlhkú pivnicu. Životný priestor je zmenšený až stiesnený. Dokoncaniektorí radikálni odporcovia modernej pretechnizovanej spoločnosti nemajúvôbec zavedenú elektrinu.
Mlyn, Rembrandt, mušle a Mirza
V predposledný deňnášho pobytu v Amsterdame sme sa so spolupútničkou Zuzanou vybrali obzrieťmiesto, kde chodieval maľovať holandský maliar Rembrandt van Rijn.V rokoch 1623-1624 sa zdržiaval v Amsterdame, v dielni PietraLastmana. Už z väčšej diaľky sa dali rozoznať obrysy asi dva a polmetrovej bronzovej sochy v pokľaku. O pár minút som si ho obzeralacelkom z blízka. V pravej ruke paleta s olejovými farbami,v ľavej štetec pripravený namaľovať spokojných Holanďanov, korzujúcichpopri rieke Amstel. V sedemnástom storočí sa Holandsko stalo obchodnou veľmocoua vytvorilo rozsiahle Nizozemské impérium.
(Rembrandtov výhľad)
(Člnkári)
V súčasnosti tentonehybný Rembrandt pozoruje cyklistov, atlétov, psíčkárov, havrany, čajkya člnkárov. Do týchto tichých a neznámych priestorov zablúdia turistiväčšinou iba náhodne. Za Rembrandtovým chrbtom stojí starodávny malebný veternýmlyn z roku 1636. Na jeho zovňajšku nebadať žiadnu časovú ujmu. Právenaopak. Holanďania si stále dokážu uctiť, ako kedysi pokoril oba prírodnéživly- vodu a vietor. Prinútili ho pracovať vo svoj prospech. Najväčšírozmach vo výstavbe veterných mlynov, čo sa týka množstva, ale aj technickejzdatnosti, dosiahli na prelome 17. a 18. storočia. Používali sa na mletieobilia spracovanie kakaa a ryže, lisovanie oleja, drvenie minerálova farebného dreva. Okrem mletia mali ešte jednu významnú úlohu. V tejto krajine bez kopcov plnili funkciu orientačných bodov.
Odrazuma z môjho veterného zamyslenia vytrhlo niečie poklepanie po pleci. Bol todobrácky vyzerajúci chlap, ktorý mohol mať okolo šesťdesiatky. Spýtal sa ma, čiby som ho s jeho anglickými priateľmi nemohla odfotografovať pri mlyne.Predstavil sa ako Mirza. Práve tento moment bol štartovacou čiarou nášhonasledujúceho dobrodružstva.
Mirzovým rodiskomje Bosna. Po dovŕšení piateho roku života sa s rodičmi presťahoval doTurecka. Vyštudoval fyziku na vysokej škole v Londýne a už dvadsiatyôsmy rok býva vo svojom druhom houseboate na rieke Amstel. Je zarytýmantiglobalistom, ktorý hovorí po srbsky, turecky, anglicky aj holandsky.O Čechoch a Slovákoch tvrdí, že sú to najcivilizovanejší ľudia nasvete, pretože sa bez zbytočných vojenských konfliktov dohodli na rozdeleníkrajiny. Vďaka týmto sympatiám, ktoré k nám prechováva, som bola spolus kamarátkou Zuzkou pozvaná na čaj o štvrtej. Miesto stretnutia loď„Verwisseling“. Pred odchodom nás ešte stihol oboznámiť, odkiaľ sa vzali stovkymušlí, povaľujúcich sa aj niekoľko metrov od brehu rieky. ,,Padajú priamoz neba.“ Tajomne preriekol a ukázal na zachmúrenú oblohu. ,,Minule mijedna spadla na hlavu. Keď som obrátil zrak nahor, vyškieral sa na mňa čiernyhavran. Vtáky ich vylovia z rieky, zjedia vnútro a hádžu ľuďom nahlavy,“ zasmeje sa Mirza na prefíkanosti lietajúcich šibalov.
(Mušle padajúce z neba)
Interiér „Podvedomia“
Do Mirzovej lode, ktoráv preklade znamená „Podvedomie“, vstúpite po lodi jeho suseda. Tá je totižzakotvená pri brehu. Medzi sebou majú uzavretú tichú dohodu o každoročnomvymieňaní miest. ,, Tento rok som na tomlepšie s výhľadom na vodu ja ,“ usmieva sa Mirza a pozýva mňa a Zuzkudovnútra. Zároveň dodáva, že sa mu prednedávnom pokazil motor, takže ak honeopraví, dobré susedské vzťahy sa asi nadobro skončili. O jehozručnostiach však nepochybujem. Keď tento houseboat kúpil, bola to stará nefunkčná,,šunka“.
(Mirza)
Dalo veľa prácezútulniť ju natoľko, aby vyhovela podmienkam na vychovávanie detí. So svojouexmanželkou a ako tvrdí aj exproblémom zároveň, na nej vypiplal štyriratolesti.
Cez úzky otvor vchádzamstrmými schodíkmi do prvej kajuty. Je to Mirzova minimalistická pracovňas jediným stolom, na ktorom je počítač a pohodlné kreslo pri ňom.Momentálne v nej trávi veľa času pri písaní tureckého sci-fi románu.O jeho obsahu však zaryto mlčí. Nechce prezradiť ani jedinú zmienku. Cezchodbičku, slúžiacu ako domáca dielňa s rozmanitým náradíma ostatnými potrebnými drobnosťami, sa vstupuje do hlbšeja najrozľahlejšej časti bytu, brucha lode, obývačky a kuchynezároveň. Vyzerá ako slovenské horské chatky so stenami obloženými drevom, ibažebez okien. Slnečné lúče sem prúdia cez presvetlenú strechu. Napriek jejútulnosti začínam chápať, prečo mal Mirza prvú loď radšej. ,,Na trupe boli maléokienka. Zbožňoval som pozerať sa cez ne na zátoku. Prenechal som ju svojejexmanželke,“ spomína a ukazuje mi staré fotky jeho bývalej lodea manželky. Čudujem sa veľkorysosti tohto drobného mužíčka so zošúverenoutvárou. Našu debatu sprevádza spev Johna Lennona. Obrovské reproduktory saozývajú pozdĺž celej lode. Tento domáci kutil si sem zaviedol elektrinu úplnesám. S obývačkou susedí malá stiesňujúca kajuta ako stvorená pre chyteniemorskej choroby. Okrem dvoch postelí, umiestnených nad sebou, vypĺňa zvyšnýpriestor obrovská skriňa. Tak toto bola kedysi detská izba! Najhlbším zadnýmdielom Mirzovho houseboatu je studená polkruhová miestnosť. Slúži na odkladaniestarých harabúrd. Na Slovensku často vídam narýchlo zbúchané ,,kôlničky nadrevo“, v Amsterdame najviac rároh vytŕča práve z houseboatov.Nakuknutie do útrob toalety, úzkej čiernej rúry, podobnej tým v lietadlách,tvorí záver lodnej exkurzie. Spokojne sadám na diván potiahnutý hnedým zamatoma začínam chlípať zelený čaj.
Návšteva z Írska
Spolu so Zuzkou smev to popoludnie neboli jedinými návštevníkmi Mirzovho bytu. Na pár dní siprišiel Amsterdamu užiť aj jeho starý kamarát zo študentských čiasv Londýne, Patrick. Ten momentálne býva v Brightone, prezývanom aj,,Londýn na pobreží“. Pri vstrebávaní tejto informácie mi okamžite stúpoladrenalín. Vynorili sa mi spomienky na dve letá strávené v tomto charizmatickom,pulzujúcom meste zahraničných študentov a úzkych uličiek vytvárajúcichpavučinu secondhandových obchodov s platňami, knihami a oblečením.
(Zuzka, Mirza a Patrick)
Patrick je všaknaozajstný Ír a vonkoncom sa tým netají. Prezrádza mi pikošku o CheGuevarovi. Vraj mal tiež írske korene, len málokto o tom vie. Tohto novéhofaktu si cením, i keď oveľa zaujímavejšie sú pre mňa kuriozity z jehoa Mirzovej mladosti. ,, Ja a Mirza sme kedysi mali obaja dlhé vlasy,protestovali proti vojne vo Vietname a experimentovali s marihuanou.V tej dobe ešte drogy neboli natoľko preskúmané ako teraz. Neexistovalinternet ani siahodlhé lekárske výskumy, ktoré nás mohli predpripraviť. No keďnás niekto nazval hipisákmi, hnevali sme sa.“ Zahrabne do minulosti Pata dodáva, že v súčasnosti už praktizuje pokojný život bez drog. Bolito určite riadne čísla, o tom nepochybujem. V chodbičke visízarámovaná fotografia Mirzu tancujúceho v nočných uliciach hore bez. Poneobyčajnom rozhovore, ktorý trval iba necelú hodinu, musíme so Zuzkou odísť.Naši prvotní hostitelia, milý nizozemský pár Jaap a Hettie, nás pozvali natypickú holandskú večeru. Na šiestu by sme to po vlastných nestíhali,a tak nám Mirza pomáha prekabátiť čas vďaka svojim bicyklom. On vezieZuzku na zadnom nosiči, ja pedálujem sama. Reťaz škrípe, pedále opisujúeliptickú dráhu, no na tvári mám široký úsmev. Nielenže som videla útrobyhouseboatu, veziem sa na starodávnom holandskom bicykli, ešte aj stíhame prísťnačas na večeru!
Budúcnosťhouseboatov
V súčasnostiholandská vláda rozpútala s majiteľmi houseboatov vášnivú debatu.Politikom sa nepozdáva šikovnosť, s akou sa lodiari vyhli plateniu nájmuza pôdu. Chcú zdaniť vodnú plochu na ktorej houseboaty parkujú, a takznížiť ich počet. Výsledok je ešte stále nejasný a podľa Mirzovhoflegmatického mávnutia rukou usudzujem, že sa toho nejako neobáva. Možnoočakáva, že jeho turecké sci-fi bude bestsellerom.
