Výhľadna parlament
Mesto rozrezané Dunajom na dvenábrežia, aby mohlo byť opätovne spojené niekoľkými mostmi. Večerom sa svetláobidvoch polovičiek, aj Peštianskej aj Budínskej, rovnako dobre rozptyľujú navodnej hladine.
Kontrastypodvečera
Budapešť z výšky pripomína nekonečnú rovinu, rozprestretýkoberec, po ktorom sa kedysi prechádzali obrovití králi a kráľovné. Jemimoriadne jednoduché pokochať sa ohromujúcim, ďalekosiahlym výhľadom. Stačí sito vyšliapať k Citadele, alebo Budai váru, dvom maličkým, no zároveňširoko-ďaleko najvyšším kopčekom. Panorámy sú so zapadajúcim slnkoma zároveň s predstavou posledného letného výletu nezabudnuteľné. Vrývajú sa do našich pamätí, aby sa neskôr v otupnýchjesenných a zimných mesiacoch vyparovali sladkastou nostalgiou.
Výhľadzo Citadely
Ďalšídeň sa nám pred očami rozprestierajú stále nové zákutia presiaknuté históriou,zašité námestíčko s meštianskymi domčekmi nad Budai várom, dychvyrážajúcaželezničná stanica ako so starých vojnových filmov, keď prekrásne manželkybežiac kývali svojim odchádzajúcim manželom, tabaková synagóga v ktorej saakurát od 1.-3. septembra konal festival židovskej hudby, avšak naše vreckové dokopy by vystačilo možno najednu vstupenku, národné múzeum s mohutnými belostnými stĺpmi, starátehlová tržnica, Bazilika svätého Štefana... Po vzhliadnutí základnýchturistických bodov, ktoré sme si vytýčili, sa už iba bezcieľne potulujemeuličkami. Práve takéto potulky majú pre mňa najväčšie čaro. Vystavovanie sanáhodným stretnutiam, či očareniam mestom, vdychovanie atmosféry neznámychkončín.
Železničnástanica
Tabakovásynagóga
Budapeštianskemúzeum
Posedeniepri tržnici
Večerzablúdime do uličky smerujúcej od centra mesta a zapadneme do študentskejkrčmičky štvrtej cenovej. Je preplnená mladými, ktorí popíjajú fľaškové pivoArany Ászok. Parodoxne, je názov piva zároveň prvým maďarským slovnýmspojením, ktoré som sa naučila. Arany Ászok je vraj pivo lacné a zároveňsa z neho dá dobre opiť. Takto nás poučí jeden komunikatívny mladík,hovoriaci plynulo po anglicky. Dáme sa s ním do reči a nasledujúcejkonverzácii zistíme, že vraj sa na miestnu dopravu vôbec neoplatí kupovať lístky.On si vraj už žiaden nekúpil od apríla a keby niečo, určite sa z tohonejako vymotáme, keďže sme cudzinky. Tak sa stalo, že sme za ušetrené peniazena doprave, nakúpili domov feferónkové náhrdelníky. V tejto zastrčenejkrčme sa však prihodilo ešte niečo, na čo len tak ľahko nezabudnem. Kamarátkakomunikatívneho chlapca podišla k nášmu stolu a hodila naň našudvojkorunu s takýmto výrokom: ,,Kúpte si za to doma niečo.“ Urobila to s hrdosťoua aroganciou. Nebolo to myslené zo srandy, ako niečo na odľahčeniesituácie alebo nadviazanie komunikácie. V tom geste som pocítila niekdajšiumaďarskú nadriadenosť, keď oni boli tí, čo sa vozili na koňoch, hodovali,vykrúcali si fúzy a Slováci boli pre nich iba ,,Buta Tótmi“. Aspoň tak mito rozprávala moja krstná, ktorá si toho dosť pamätá. S kamoškami všaknestrácame duchaprítomnosť a tak jej náš peniažťok pri odchode s úsmevmivraciame: ,,Dík, ale my to už nepotrebujeme. Onedlho prechádzame na Euro.“
V študentskejkrčmičke
Nainštalovanétopánky
Podvečerešte posedávame na nábreží, čakáme na Nikinho známeho. Ten nás má odviezť dorobotníckeho penziónu, v ktorom prespíme. Je vzdialený 14 km od centramesta a stále je Budapešťou. Tam nás privíta ujo strážnik a jeho manželka-majitelia penziónu. Pani manželka sa niekoľkokrát chytí za srdce, keď jejprezradíme, že ešte pôjdeme vymetať nočné ulice. Keďže nočná Budapešť je vraj mimoriadnenebezpečná, radšej si to rozmyslíme.
Letnápohoda
Prinašej izbe posedáva telefonujúci anorektický chlapík v slipoch. Vlastne zisťujeme,že sme tam jediné ženy a kúpeľňu oddeľuje od chodby iba záclona. Dve nocito už určite nejako vydržíme.
V samotnejizbe sú záclony vyzerajúce ako Luckina nová šatka, a tak sa na tom eštepár hodín, popíjajúc Arany Ászok z plechoviek, dobre zabávame.
Čoje záves a čo šatka?
Ránoidem vypýtať od uja strážnika med do ovsených vločiek. Honey? Nič. Honig? Nič.Med? Nič. Nerozumie. S mladými sa už človek ako-tak dohovorí, tí sa učiaaspoň po anglicky. So staršou generáciou v Maďarsku je to o čosi horšie. Konečnezačínam chápať povrávke: Ty si ako Maďar. Ujovi ukazujem obrázky, ktoré som sipreňho prichystala v prípade nedorozumenia, naznačujem mu let včely, bzučím,pristávam na rozkvitnutom kvete, a potom provizórne varím čaj. Po ťažkom a dlhomhereckom úsilí mi donesie malú čudesnú nádobku. Neskôr pre istotu ochutnám, čiv tom nie je vazelína. (Po maďarsky je med méz).
Slniečko pražilo ešte ďalšie tri dni, Nika správnenavigovala, na mojom novom plynovom horáčiku sme si uvarili zopár čajíkov a ovsenýchvločiek, Národná galéria a šmarená dvojkoruna síce sklamali, no celkovýdojem posledného letného výletu už naozaj nemalo čo pokaziť.
Poďakovaniepre Laciho
Spadliz oblakov
Budapeštianskystreet art
Feferónkovýnáhrdelník z ktorého vylietávajú motýle
PS: Nezakúpenie si lístkov namiestnu MHD sa však od iných zdrojov veľmi nedoporučuje. Kamarátka stretla zakratšie obdobie hneď troch revízorov.
