Rodáciz Detvy či Podpoľania, navracajúci sa pri tejto špeciálnej príležitosti späťdomov, náhodní zvedavci, členovia folklórnych súborov, či naozajstní folklórnimaniaci majú niečo spoločného. Veľký, neutíchajúci smäd. Smäd spôsobenývšetkými zjedenými klobáskami, pečienkami, živánskou, gyrosom, zapekankamia pečenými kurencami. Smäd spôsobený pálenkou či pivkom. Smäd po pálenkeči pivku...
Nafolklórnych festivaloch väčšinou prebiehajú dva paralelné programy. Prvý, tenoficiálny, na ktorý sa kupujú lístky, účinkujúci krepčia po doskách amfiteátra,diváci slušne sedia vedľa seba a nadšene tlieskajú.
A ten druhý,prístupný všetkým úplne zadarmo. Tento sa dá vzhliadnuť priamo medzistánkami s občerstvením. Jedinú námahu treba vynaložiť na nájdenie voľnéhomiesta pri stole, kúpenie piva a otvorenie očí dokorán. Medzi roztrúsenýmiskupinkami hudobníkov tak môžete natrafiť na cigánsku kapelu improvizujúcus neuveriteľnou šťavou, jazzovo-folklórnym šarmom či skupinkuheligónkárov, ktorí sa po roku dokážu rýchlo a šikovne zosúladiť. Predostierajúsa vám dva rôznorodé programy: jeden dokonale nacvičený, druhý o niečoprirodzenejší, spontánnejší, viac-menej improvizovaný.
Skupinkaheligónkárov
Prináhodnej návšteve jedného detvianskeho domčeka som sa zoznámilas Richardom, folklórnym maniakom z Londýna. Tento človek nemá záujembudovať svoju pracovnú kariéru v Anglicku, pretože každoročne navštevuje rôznefolklórne festivaly na Slovensku a na Morave. Následkom jeho výpadov súčasté zmeny zamestnania v rodnom Anglicku a čoraz lepšia slovenskáslovná zásoba. Ani slovíčka ako holopupkáč či mandelinka už pre neho nie súžiadnym tabu. A prečo je takým neúnavným fanúšikom nášho folklóru? Pokiaľu nás je stále ešte živý, Angličania ho prenechávajú iba najstaršejvymierajúcej generácii. To znamená, že všetko s ním spojené je veľkounezáživnou nudou. Na Slovensku tancujú a spievajú v súboroch malédeti, mladí aj starí. Slovenský folklór má skrátka šmrc, iskru, ej bisťu! (I keď chlapec na fotke nevyzerá byť svojím ,,ohozom" veľmi nadšený :))
Richardbol v Detve naposledy pred piatimi rokmi. Odvtedy sa toho veľa zmenilo.Tým najmarkantnejším ,,obohatením“ festivalu sú kolotoče sprevádzané hlasnouhudbou. Dokonca aj počas programu doliehal do amfiteátra hluk tejto komerčnejatrakcie. ,,Možno sa onedlho stane, že organizátori s programom skoncujú,kvôli protestom kolotočiarov, pretože ich bude rušiť,“ hlesol vtipne Richard (zľava).
Namiestodokonale nacvičených choreografií (spomínal Lúčnicu a pána Nosáľa) Richarduprednostňuje rozkazovačky Hrochoťanov. ,, Hrochoťania sú takí ,,punkáči“, ktoríhrajú ľudovky,“ zasmeje sa a potom zaspomína na svoju mladosť v menšomanglickom mestečku. ,,Aj ja som bol kedysi punk, nie však svojou vizážou, alesvojimi názormi. Postupne sa to stalo imidžovou záležitosťou." Takže z punkáčasa postupne vykĺbil folklórny maniak. Netradičná metamorfóza.
Čov sebe obnáša slovíčko folklór? Wikipédia tvrdí aj toto: ,,Folklór jeviazaný na realizáciu v konkrétnej situácii, ktorá predstavuje jednotučasu, miesta a interpretácie.“ Aj ja sa osobne viac prikláňam k jeho spontánnejšejverzii, ktorá vzniká priamo namieste, častokrát improvizovaním. Takýto folklórje autentickejší a bližší divákovi (poslucháčovi).
