Hľadanie nevídaných možností ľudského pohybu, ale aj odkrývanie skrytého potenciálu v priestore sa prerývane objavovalo v prevažnej väčšine predstavení.
Zaujali sólové vystúpenia Lucie Kašiarovej, Jara Viňarského, predstavenie Kto je Annik? s choreografiou Petry Fornayovej (organizátorka NDF) ale aj záverečná Baga Basta v podaní Milana Tomášika a Alexandra Gottfarba.
Kto je Annik?
V druhý deň festivalu vystúpila česká tanečná skupina NANOHACH s choreografiou Petry Fornayovej. Hra Kto je Annik? je inšpirovaná poslednou životnou etapou speváka Joy Division Iana Curtisa.
http://media.photobucket.com/image/Ian%20Curtis/yaquii666/IanCurtis.jpg
Dve ženy jeho života, manželka Deborah a milenka Annik sa stretávajú zoči-voči v tom istom priestore. Ani jedna z nich nemôže uniknúť nasledujúcej konfrontácii, v ktorej sa z dvoch rivaliek nakoniec stáva jedna smútiaca entita. No ešte predtým, dochádza k naháňačke, v ktorej sa preteká femínna ješitnosť.
Foto: Vojtěch Brtnický
Výsledkom vzájomne žiarlivostných vzplanutí je jedna vojna o toho istého chlapa. V hre tak nechýba dynamika, prebúdzajúca k životu aj po uponáhľanom dni, ale rovnako nezaostávajú ani pokojnejšie časti. Kulisy minimalisticky reprezentuje stôl a stolička (obe modré) namaľované obľúbenou farbou zosnulého umelca. Okrem pesničiek na pozadí tak jemne dotvárajú prítomnosť Iana Curtisa.
Annik a Deborah sa k sebe po nenávistných vzplanutiach priblížia. Priťahuje ich vzájomná zvedavosť, túžba spozornieť na spoločné a odlišné znaky v zrkadlovom procese. Pri tomto pátraní sa letmo dotýkajú, hravo prevaľujú po zemi, hladia sa. Akoby po jednej vlne prišlo pokojnejšie nadýchnutie, pokračujúce prudkým výdychom.
Foto: Vojtěch Brtnický
Nadýchnutie spočíva v porozumení, v nedefinovateľných sympatiách psychicky vyčerpaných žien. No potom je opäť jedna uprednostnená na úkor tej druhej, tancuje na výslní, vo svetle reflektorov, zatiaľ čo tá druhá zostáva pozabudnutá v tieni. Avšak nie nečinne. Svoju pozíciu rafinovane využije a pokúša sa súperku zlikvidovať.
Tento osvetlený terč sa opätovne snaží zasiahnuť gúľajúc malé ale oceľovo smrtiace loptičky. Druhá sa jej pokusom úspešne vyhýba.
Mladé tanečníčky Eliška Kašparová a Marta Trpišovská sa v tanci adekvátne zosúladili, ale i odlíšili. Ich vzhľadová rozdielnosť tiež napomohla predstavivosti oddeliť si postavy Annik a Deborah.
Baga-Basta
Festival v nedeľu večer ukončilo predstavenie Baga-Basta. Tanečné improvizácie Milana Tomášika a Alexandra Gottfarba sprevádzal ale aj podnecoval violončelista, nezávislý hudobník, skladateľ, spevák a klaun Nikolaus Herdieckerhoff. Hravosť a uvoľnenosť nechala divákovi priestor na pousmiatie, pričom energická hudba violončela vyvolávala zimomriavky.
Tieto dva pocitové odklony vytvorili celistvú vec, ktorá s ľahkosťou zasýtila. Posledné violončelové sólo si prirodzene vypýtalo záver, no predstavenie akoby silene pokračovalo ďalej o niečo dlhšie. Napriek tejto prekážke, bolo celkové vyznenie odľahčujúcim kultúrnym zážitokom.
Milan Tomášik a Alexander Gottfard v postoji "šiko dači".
Nikolaus Herdieckerhoff- nezávislý hudobník, violončelista, skladateľ, spevák a klaun.
Tento článok je možno neférovou snahou o zhodnotenie "tanečného" (tanečného v úvodzovkách, pretože sa do čisto tanečnej polohy štylizovať nechce) festivalu NU DANCE FEST. Hlavným dôvodom je, že som nestihla vzhliadnuť všetky predstavenia (veľmi ma mrzí najmä Hladká hrana v rámci LabanFestu).
Priestory divadla Meteorit zažívali počas piatich dní žánrový šok. Z predstavenia, v ktorom si Mariana Ďurianová plní svoj detský sen účinkovaním v divadelnej hre pre deti, sa preorientovali na rozmanité prerody ľudskej kreativity.
Cením si, že na Slovensku sa nájdu ľudia, ktorí organizujú podobné akcie, napriek mizernej odozve médií a malému diváckemu okruhu.
