Počasštyroch dní v Trenčianskych Tepliciach sme strávili deväť filmov. Iba na jedinýjeden, nadmerne propagovaný ,,Môj učiteľ Ibrahim“ s Omarom Sharifom, smesa pre nedostatok miesta nedostali. Pričom musím podotknúť, že to bola taktrochu aj naša chyba. Teda presnejšie, chyba našich žalúdkov, ktoré nás priviedli natú preplnenú terasu, kde čašníčky prejavovali symptómy ignorancie, pizzasa piekla niečo cez hodinu a sľúbený zmrzlinový pohár bol iba dvomi kopčekmizmrzliny, na ktorú sme si museli počkať v extra rade...(Až na odchode smeobjavili festivalovú kaviareň s veľkým pressom za dvanásť a párkami s horčicouza tridsať. Vegetariáni mali samozrejme smolu. Tak som aspoň z toho okamžitého lacného ohúrenia vypila dve pressá zasebou. Samozrejme, nasledovala srdcová arytmia a známy kofeínovýkolaps.)
Omara, ktorého filmový repertoár dobre poznajú najmä ľudia nadšesťdesiat a mladí si ho mýlia so San Dokanom, som videla len odzadu. Jehošedivá, dokonale upravená vlnitá frizúra sa mihla medzi čiernymi sakaminervóznym ochrankárov. V priebehu pol minútu vstúpil spolu s partiousekuriťákov (neúmerne nebezpečných oproti dobráckemu a snobskému imidžuTrenčianskych Teplíc) do parádneho autíčka a kamsi zmizol.
S najväčšou pravdepodobnosťou do neďalekého hotela.
Niektorýmdôchodkyniam postačil aj jeho portrét na plagáte. Aaach, sladký Omaar.
Prváavizovaná hviezda bola talentovaná Chiara Caselli. Podľa mňa však, v poslednomAntonioniho filme ,,Za mrakmi“ veľmi nezahviezdila. Stvárnila vedľajšiu postavuv sérii príbehov, ktoré tvorili celkovú mozaiku filmu. Stretnutie s neznámymv bare nadobudlo vyvrcholenie, keď z nej v malej izbičke strholšaty a tam jej talent zhasol. Viac sme ju už nevzhliadli. Tak sa stalo, ženajpropagovanejšie filmy ma sklamali najviac. Naopak, neočakávané opäť miloprekvapili. Svojráznym šmrncom zapôsobilo ,,Tujino manželstvo“, príbeh z mongolskej stepi,ktorú natočil Wang Quan´an. Režisér, narodený v týchto končinách, chcelpoukázať na postupné vytláčanie klasického, pastierskeho spôsobu životaindustrializáciou. Boli v ňom trefne zachytené mongolské zvyky a silnýcharakter obdivuhodnej ženy Tuji, ktorá sa stará o svojho zmrzačeného mužaa dve deti.
,,Čakaniena šťastie“ z afrického prostredia od Abderrahmaneho Sissaka, bol síceskúpy na slovo, (čo mohlo na niekoho pôsobiť nudným a spomaleným dojmom)avšak bol o to bohatší na výstižné metafory. Podotkýnam, že bez lyrizovanejpózy.
FestivalArtfilm si chválim aj pre vedľajšie podujatia (napr. koncert Oskara Rózsu s BobošomProcházkom pri príležitosti krstu CD Sitra Achra), familiárny ráz,skvelú organizáciu a samozrejme pre bezplatné študentské lístky. Teším sa na ďalší ročník.
Stanka,paparazzi?
Exotikav Trenčianskych Tepliciach
Mareka dve narcistky
Podtýmito fotogenickými dáždnikmi sme oddychovali
Čerstvékúpeľné oblátky a káva
Nášfilmový stan
Čakámena Chiaru
Kameramanka
ChiaraCasselli (zľava)
