A: Chceš naozaj stratiť zmysel, pre ktorý si bol stvorený? (čuduje sa nepremokavý kus látky šmarený v kúte).
B: Práve stratou svojho pôvodného zmyslu nájdem úplne nový a možno ešte zmysluplnejší.
A: Budúcnosť je neistá práve v slove možno, ktoré si použil. Neobávaš sa svoju nahotu povyšovať nad stálosť a predvídateľnosť niekdajšej použiteľnosti? (látka ešte stále verí, že sa opäť stane súčasťou tejto osamotenej existencie.)
B: Som síce nahý, ale môžem sa pohybovať. Pozri- chodím si sem a tam po izbe, zdanlivo bezo zmyslu, no nenašiel som samotný zmysel v objavení svojho pohybu? Cupitám v tejto podkrovnej miestnosti, tancujem v opojnom oslobodení. Objavil som novú dimenziu svojho predpísaného údelu tým, že som ho odignoroval.
Preškrtol, čo bolo nalinajkované, začal odznova a úplne inak. Každý má kedykoľvek právo na nový začiatok. Káravé reči môžu spôsobiť bolesť a zneistenie, no v živom presvedčení novej úlohy/zmyslu/role sa zmenia na mŕtve výhonky neexistujúceho stromu.
A: Hmm. Dokázal si síce, že to ide aj inak, no aj tak tu len zhrdzavieš. Budeš tu sám, bez záujmu ostatných, nepotrebný a zbytočný až sa nakoniec zblázniš. (v skutočnosti sa z toho zblázni len nepotrebná látka, ktorá mala zmysel len ako súčasť dáždnika).
B: Presne tak. A ešte si zabudla dodať, že si ma už nikto nezabudne v električke, krčme, už nikde nebudem plesnivieť v zádverí a načúvať šramotiacim červotočom v drevených obkladoch, už ma vietor neprevráti naruby, nebudú sa ma dotýkať cudzie ruky, už nikdy nebudem musieť byť celý život mokrý. Čiže budem nepotrebný. Áno, túžim byť nepotrebný.
Chrániť si súkromie a mať pohodlie v nemusení. Dobrovoľne vymieňam istoty za úplnú stratu zmyslu. Budem si v tejto podkrovnej izbietke cupitať, budem tancovať a donekonečna počúvať, ako dážď stepuje na okná, ako mi búši na pozdrav a ja mu odzdravím, zaklopem na sklo za ktorým bude vo falošne vytvorenej realite pochodovať defilé postáv s dáždnikmi. Spoločníkmi davu. Ja sa od dnešného dňa s plným vedomím dištancujem od toho, čím som bol a dobrovoľne mením svoje poslanie. Od dnes ma volaj NIK.
(nepremokavá látka musela pochopiť, že napriek svojej dôležitej funkcii, ktorú predtým zastávala je už len absolútne naničovaté NIČ. NIK si ďalej nažíva vo svojej podkrovnej izbietke a tancuje a cupitá a klopká dažďu na pozdrav. Ten mu nikdy nezabudne odzdraviť.)
