Tvoji rodičia sú obaja herciv Divadle JGT, ako si vnímal divadelné prostredie v detstve?
Užako malý chlapec som sa potuloval po zákulisí a hral s rekvizitami:s mečom, kryštálikmi od lustra, so šerpami. Práve v divadle somprišiel o svoje detské ilúzie. Pozrel som si detské predstavenie, nejakúrozprávku, ktorá bola veľmi pekná ,,čačaná“, no potom v divadelnombufete sa mi vyjavila pravda. Kedysi sa robievali aj posedenia v prírode,kolektív bol utuženejší. V dnešnej dobe sa takéto akcie vrámci zvolenského divadla už nepraktizujú.
Aké bolo tvoje vysnené detsképovolanie?
Keďsom išiel na pohovor, či som pripravený nastúpiť na základnú školu, súdružkaučiteľka sa ma spýtala: ,,A čím by si chcel byť? Robotníkom? Baníkom?“ Ja som jej na to povedal, že by som chcel byť vodca všetkých zvierat. Mojamama sa snažila zachrániť situáciu: ,,Viete on myslí veterinára.“ Doma mi potomvysvetľovala, že nemôžem súdružke učiteľke hovoriť, ako chcem byť vodcomvšetkých zvierat, pretože ona verí iba v jedného vodcu (smiech).
Po základnej škole si navštevovalškolu úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Ako sa ti tam študovalo?
V Kremnicisa mi študovalo veľmi dobre. Bola to hlavne dobrá škola života, pretože človektam mal dostatok slobody. Mal som tiež šťastie na silný ročník, v ktoromneexistovala stádovitosť. Každý sme mali svoj vlastný štýl.
Čo bolo špecifické pre tvojuindividualitu?
Dlhýdáždnik a cigaretová špička. Špičku som požičal na natáčanie jednejdievčinke, odvtedy som ju nevidel. Dáždnik nosím dodnes.
Čo nasledovalo po skončení strednejškoly?
Išielsom študovať na Ekonomickú univerzitu do Banskej Bystrice, pretože v ten rok sascénografia neotvárala. Boli to pre mňa dva roky plné kultúrnych šokov. Mal som iba jediného kamaráta a po prvýkrát som videl dievčatá, ktoré saseriózne líčili, lebo chceli byť pekné. Na tejto škole sa mi stala jedna vtipnápríhoda s učiteľkou účtovníctva. Kvôli ospalosti som sa vypýtal z prednášky,či môžem ísť na kávu. Ona na mňa chvíľu kukala a následne sa opýtala,z akej školy som prišiel. Keď zistila, že z umeleckej, pustila ma. Podvoch rokoch konečne nasledovalo štúdium scénografie v ročníku JánaZavarského. Z deviatich ľudí na začiatku, sme skončili iba štyria. Počasmagisterského štúdia ma viedol Jozef Ciller a Peter Čanecký (Čaňo) pridoktorandskom. S Čaňom som robil svoju prvú inscenáciu Cyrano z Bergeracutu, vo zvolenskom divadle, a v kamennom divadle vôbec. Samozrejme,nerátam predstavenia počas vysokej školy, tam sme robili Kaukazský kriedový kruhod Bertolda Brechta. Hrali v ňom aj moji rovesníci: Zuzka Marošová,Ľuboš Kostelný či Paľo Bruchala. Ako partneri pri práci sme sa Čaňom eštestretli pri muzikáli Fidlikant na streche (réžia: Jozef Krasula) v BanskejBystrici a inscenácii Dekameron (réžia: Jakub Nvota) v Zlíne.
Pri akej príležitosti si sazoznámil s Jakubom Nvotom?
Paradoxnesom sa s ním nedal dokopy na škole, i keď je takmer môj rovesník, alestretli sme až tu, vo Zvolene, vďaka predstaveniu Aladinova čarovná lampa. Tobola naša prvá spoločná inscenácia. Odvtedy spolupracujeme a zdá sa, že nám to celkom ide. Snáď môžem povedať, že sa cítim tak trochu ako jeho dvorný scénograf a som tomu rád. Spoločne smepracovali aj na inscenácii Hugo Karas, kde som mal na starosti scénu ajkostýmy. Kubo vybral hudbu a spolu sme to nasvietili. Bolo to naozaj peknépredstavenie. Na jeho premiéru sa prišiel pozrieť aj autor hry, Dodo Gombár,ktorý je umeleckým šéfom divadla v Zlíne. Pozdávalo sa mu to a následnenás s Kubom pozval do Zlína. Práve tam vznikol už spomínaný Dekameron.
Takže s Jakubom si rozumieteaj mimo divadla?
Určiteáno. Navzájom sa dopĺňame a chováme voči sebe pekný rešpekt. Dokopy soskvelým hudobníkom Andrejom Kalinkom tvoríme umelecké združenie ATD. Popredstavení Revízor v Žiline sme raz spolu vypili strašne veľa demänovky.Odtiaľ ten názov: ,,Akčná trojka demänovka“. Spolupráca s Kubom pokračujeďalej. Najnovšie chystáme komédiu Vorvaň od Franka Houtappelsa do Prešovskéhodivadla.
Pre Gogoľovu hru Revízor si navrhovalscénu v Žiline. Na Zámockých hrách zvolenských predviedli prešovskí,,Duchnovičovci“ svoju vlastnú alternatívu tohto príbehu. Ako sa ti pozdávaloich prevedenie?
Veľmisa mi to páčilo. Scéna bola urobená presne do takého štýlu, aký mám rád. Nemaliiba obyčajnú kulisu: domček, stromček, oblohu...Mám rád akčnú scénografiu, kdemusí herec so scénou narábať a sám ju istým spôsobom dotvára. Neuznávam,,zatmievačky“, keď na javisko nabehne hrkotajúc dvadsať technikov. Páči sa mipráca so symbolom, divadelnou skratkou a jednoduchými prvkami.
Kde prichádzaš na všetky tiepredmety, ktoré sú súčasťou tebou navrhnutej scény? Máš nejaké špeciálnevytypované predajne?
Ťažkopovedať. Proces tvorby u mňa prebieha tak, že najprv dostanem scenár,ktorý si niekoľkokrát dôkladne prečítam. Vytvorím si v hlave určitú víziu,kde už hrajú aj herci. Zapisujem si, aké mám z hry emócie, akú farbu a tvarysi predstavujem. Následne sa k tejto základnej predstave snažímpriradzovať konkrétne predmety. Potom nasleduje stretnutie s režisérom a hľadaniespoločného kľúča. Scéna sa nedá navrhnúť nárazovo. Väčšinou chodím po meste s otvorenýmiočami a na pozadí mojej mysle sú stále otázky ohľadom inscenácie. Aj taktonáhodne nachádzam vhodné veci na použitie. Celá inscenácia Revízor bolanapríklad urobená na ,,sekáčoch“ a ,,číňanoch“.
Raz si bol vraj donútený o nečakanúimprovizáciu...
Boloto počas hry Jožko Púčik od Jakuba Nvotu, v jednom malom súkromnomdivadle. V deň premiéry som prišiel s tým, že scéna bude pripravená.Pozrel som na javisko a scény nikde. Vlastne boli tam len tri lustre a veľkéhodiny, čo som predtým kúpil. Niekde sa to zaseklo. Tak sme zo zákulisia divadlazobrali nejaké stoličky a spolu s veľkým, starým, komunistickým, asi metervysokým a tri metre širokým stojanom na bicykle, ktorý bol pred budovoukina, sme ich dovliekli na javisko. Po nasvietení nás prekvapil úžasnýzáverečný efekt. Na tom stojane sa dalo sedieť, dalo sa doňho vojsť, tie jehorebrá pôsobili aj ako mreže...
Vyhovuje ti viac menšia,komornejšia scéna alebo aj niečo väčšie?
Každýscenár je pre mňa určitou výzvou. Najprv sa mi nemusí obzvlášť pozdávať, no neskôrsi v ňom niečo svoje vždy nájdem. Robil som aj menšie ale aj väčšie veciako napríklad Fidlikanta na streche. Dôležité je vytvoriť si k hre osobnývzťah.
Kde sa ti najlepšie tvorí?
DoZvolena sa rád vraciam nielen kvôli rodičom a rodičovskému domu, ale ajkvôli jednému skvelému miestu na zámku, čajovni. Niektorí moji kamaráti sa mismejú, že je to moja vysunutá kancelária. Mám tam svoje obľúbené kreslo, vedľaktorého visí lampa, ktorú som Maťovi vyrobil. Nielenže v nej tvorím, alepodpísal som tam už aj zopár zmlúv. Je tam príjemná hudba, pokoj a celkovo tvoriváatmosféra.
Mohol by si prezradiť, čo prinesie novádivadelná sezóna v DJGT?
Novúdivadelnú sezónu opäť raz započnem vo Zvolene, tentoraz s režisérom PetromJezným. Práve on bol aj zakladateľom Zámockých hier zvolenských. Pripravujemedve Tajovského jednoaktovky- V Službe a Sľuby. Zaujímavé na nich je právezachovanie pôvodného jazyka textu.
Marekova lampa v čajovni Na zámku
