Vysušené prudkým slnkom popoludnia
nehybne na parapetách
ležia.
Nasaté vlhkou utierkou,
v miznúcej vode WC ožívajú,
trepocú nohami.
Nesmrteľné.
Obrázok: Alica Záhorská
Znova priletia a smejú
sa nám do spánku.
V mozaike očí
skladajú svoj spomalený
zánik.
Najprv len teoreticky- cítim ľútosť
smrť príde za sekundu.- prichádza úľava.
Teplom žiarivého ohňa
z krbov
prebudené a stále ospalé
robia nálety,
okružné jazdy pod lampami
v obývačkách & detských izbách
nemotorne bzučia
aj uprostred tuhej zimy.
Neprebudené.
Ukryté v komínoch,
krídla z čiernej sadze,
na odvrátených stranách
zajtrajškov.
Prilepené na poličkách
pivníc & usmrtené sladkými lektvarmi či
jazykom chameleóna.
Utopené v slasti pestrých/miešaných/
alkoholických nápojov
v mlákach na opustených dvoroch,
sú španielskym vrabcom
pre tlstých pavúkov.
Obdivujem hrdé muchy.
Viac ako motýle,
tajne sediace na výkaloch,
trpiace fascináciou vlastnej krásy
v chorobne opojnom kontraste.
Obdivujem muchotrávky.
Ich klobúky sú plné jedu
no čarovnosť o to silnejšia.
