Veď vieš

Skrášľujem telo, zabúdam na dušu. Verím na zázrak, spomínam na našu priskorú potrebu slniť sa. Slnko je krysa. Spáli ti kožu, vytiahne pehy. Pravdaže má veľa nehy. Mraky prekrývajú dúhu. Vymažú detskú túhu. Posedenie v tieni je in. Nemá však potrebný spleen. Kúpim si čierne šaty. Čierna duša mi nestačí. A slnku sa vyhnem zďaleka. Moja rieka už pretiekla. Bolí to ako vytrnutý zub, čo tvoril zdravý chrup. Žila som bez teba doteraz. Tak pohlaď kvety, viac mi netreba...

Františka Krupárová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny