Františka Krupárová
Chémia
Dievčatko v škôlke nevie, čo ju k tomu chlapčekovi priťahuje, prečo plače, keď ju sotí na zem a prečo jej on kradne hračky a nedá pokoj. Nemôže to byť fyzická príťažlivosť, na to sú primalí a nemôžu sa radiť ani tým, že sú rozumní. V hravosti zistia, že on je do nej a ona doňho. Nevedia prečo. V puberte, keď nimi lomcujú hormóny a predstavy je to viac menej fyzická príťažlivosť. Pekné vlasy, dlhé nohy, prsia. A v dospelosti hľadajú spriaznenú dušu. Niekoho, s kým si rozumejú a majú sa sním stále o čom rozprávať a na čom sa smiať. Dievčatko je žena, ktorá si myslí, že ak spĺňa muž (chlapec) jej kritériá a podmienky, budú spolú šťastní a naopak. Toho pravého človeka si hľadajú podľa určených podmienok. Ale keď v dectve nemali žiadnu potuchu o tom, čo je správne a čo nie je a čo je pekné a čo škaredé, ako si mohli nájsť jeden druhého a prežiť deckú lásku? Je to chemická reakcia na vôňu, chôdzu, mimiku, hlas po ktorej ostali obarení až ich to pohltilo. Ale v dospelosti takáto chemická reakcia je ťažšia, pretože rozum vraví niečo úplne iné ako telo cíti. Bojujú s príťažlivosťou, ktorú v nich vyvoláva neznámy chemický prvok.
