Deti využívajú hru ako prostriedok učenia sa. Hra predstavuje skúsenosť, ktorú si dieťa z „neskutočného“ sveta hry prenáša do toho skutočného (napríklad sa učí v hre aj prehrávať a tým sa pripravuje na možné neúspechy v skutočnom živote). Všetko sa to deje vedome alebo nevedome.
Hra, ktorá má cieľ
Vedomá alebo účelová hra je taká, ktorá má určitý cieľ. My o ňom vieme a preto sa daná aktivita realizuje. Napríklad v škole učitelia využívajú rôzne kartičky, tajničky či iné pomôcky na rozširovanie slovnej zásoby, opakovanie pojmov či rozvoj tímovej spolupráce.
Vedomými hrami sú aj rôzne spoločenské hry, ktoré trénujú komunikáciu, kreativitu alebo strategické myslenie. Poznáme tiež ďalšie hry ako tvorivé, konštruktívne, úlohové, dramatizačné a pod.
Spontánna hra rozvíja fantáziu či riešenie problémov
Tvrdenia psychológov a pedagógov naznačujú, Že nevedomá alebo inak spontánna hra je pre rozvoj dieťaťa tiež veľmi dôležitá. Dieťa si samo vyberá ako sa bude hrať, ako bude hra vyzerať či koho alebo čo prizve do svojej hry. Spontánna hra je odpoveďou na záujmy a potreby dieťaťa.
Pri tomto type hry sa mení štruktúra rozvíjajúceho sa mozgu a posilňujú sa spojenia neurónov, čo vedie k lepšiemu plánovaniu, riešeniu problémov, neočakávaných či kritických situácii. Deti nadobúdajú fantáziu, pretože vychádzajú zo svojich hraníc a obmedzení.
Menej hračiek, viac hry
V súčasnosti už uprednostňujeme menej pred viac, a to aj v detskej izbe. Deti, ktoré majú zahltenú izbu hračkami bývajú často znudené, nevedia si vybrať z toľkej ponuky, často čakajú kto ich niečím zaujme alebo bude nejako zabávať.
Deti, ktoré majú vo svojej izbičke menej hračiek, sú nútené rozvíjať fantáziu a tvorivosť, aby sa zahrali s tým, čo majú dispozícii. A práve to ich nijako neochudobňuje, ba práve naopak, vymýšľajú si vlastné hry a príbehy, sú viac zaujaté a vedia sa „zabaviť“ aj samé.
Odporúčame pre deti hračky, ktoré majú viacero možností využitia, rastú s deťmi či predmety bežného použitia.
