#1 Matka z východného Slovenska
Jeho mama Anna Rejtová (1888–1975) a otec Alexander Gabor* (1887–1942) boli jednými z mnohých emigrantov, ktorých vtedajšie životné podmienky v Uhorsku prinútili opustiť svoje domovy a hľadať šťastie v zámorí. Anna pochádzala z rusínskej obce Svetlice pri Medzilaborciach. Gaborovci najskôr žili v Pensylvánii, konkrétne pri Pittsburghu, v regióne plnom oceliarní a tam sa im narodili prvé dve deti, dcéra Anne v roku 1910 a od dva roky neskôr syn John. Po nejakom čase sa presťahovali do susedného štátu New York, do priemyselného mesta Binghamton. Táto oblasť mala prezývku Údolie príležitosti. Tu prišiel v máji 1922 na svet malý William. (Niektoré informácie o Gaborovcoch mám od Gaborovho syna-menovca Billa, ktorý robí okresného prokurátora. Povedal mi, že jeho otec bol veľmi hrdý na svoj slovenský pôvod. Všetci traja potomkovia Gaborovcov ovládali rodnú reč svojej matky, cez sviatky sa v rodine dodržiavali východoslovenské tradície. Boli pravoslávneho vyznania a teda oslavovali pravoslávne Vianoce. Pravidelne chodili do kostola, na Veľkú noc maľovali a vyfarbovali kraslice a vyrábali veľkonočné košíky. Bill si pamätá aj na skvelé holubky a pirohy od starej mamy a tety.)
#2 Športový talent na pohľadanie
Ako sám hovoril, pochádzal z veľmi chudobnej imigrantskej rodiny (jeho rodičia a sestra pracovali ako robotníci v továrni), ale mal skvelý život – nepochybne aj vďaka talentu na americké športové hry. Už na strednej škole Binghamton Central bol najlepším basketbalistom školy, okrem toho hrával aj americký futbal a bejzbal. Vyhliadla si ho univerzita Syracuse, kde bol hneď ako prvák v sezóne 1942/43 najlepším strelcom mužstva. Jeho matka a sestra boli na Billyho športové výkony pyšné, už od ôsmej triedy mu založili album s novinovými výstrižkami a tieto zbierali každý rok až do konca jeho kariéry. Po prvom roku na Syracuse však Gaborovu basketbalovú kariéru prerušila druhá svetová vojna.
#3 Bombometčík Billy
Gabor istý čas, po maturite, študoval na binghamtonskej vojenskej akadémii Peekskill a od roku 1943 do konca vojny bol poručíkom v Armádnom leteckom zbore Spojených štátov. Bol bombometčíkom umiestneným na základni v Texase. Jeho otec taktiež kedysi slúžil v americkej armáde (cez a po prvej svetovej vojne), zatiaľ čo starší brat John v námorníctve. Otec Alexander skonal cez vojnu, prehral boj s alkoholizmom. Po V-J Dni, kapitulácii Japonska v lete 1945, sa Billy vrátil na Syracuse University.
#4 Basketbalová senzácia
V 40. rokoch patril medzi najlepších vysokoškolských basketbalistov Ameriky. Na škole stanovil viaceré strelecké rekordy, napríklad dodnes je jediným hráčom Syracuse, ktorý viedol tím v bodoch počas všetkých štyroch ročníkov na univerzite (v súčasnej dobe niečo neprekonateľné, najväčšie talenty odchádzajú do NBA hneď po prvom roku), dvakrát nastrieľal v stretnutí 36 bodov. V 1946 doviedol Orangemenov prvýkrát v histórii do najprestížnejšieho univerzitného turnaja National Invitation Tournament. Ďalšie dve sezóny bol aj v bejzbalovom mužstve školy.
#5 Rýchlik zvaný The Bullet
Gabor bol známy svojou prezývkou The Bullet alebo aj The Human Projectile, bol totiž fenomenálne rýchly. Meral síce len 180 centimetrov, ale vo vtedajšom basketbale to až takým hendikepom nebolo. Okrem rýchlosti vynikal aj nesmiernou súťaživosťou a agresivitou na palubovke. Nebál sa ani oveľa vyšších súperov, v jednom zápase sa pobil s dvojmetrovým Harrym Gallatinom a v Bostone dokonca s rozvášnenými priaznivcami domácich. V 50. rokoch bol pravdepodobne najrýchlejším hráčom v NBA. Zväčša hrával na krídle (shooting guard alebo small forward), ale bol aj výborným plejmejkrom.
#6 Hviezda Syracuse Nats
Gabora v roku 1948 draftovali Rochester Royals z novej ligy BAA, ale všimol si ho aj znamenitý funkcionár z NBL Leo Ferris a presvedčil ho, nech podpíše (jeho prvý kontrakt mu vyniesol 6500 dolárov) so Syracuse Nationals. Prvú profesionálnu sezónu tak odohral v NBL-ke a bol zaradený medzi najlepších nováčikov súťaže. Po vzniku NBA roku 1949 patril medzi najlepších hráčov mužstva a Nationals medzi popredné tímy Asociácie. Gabor mal kariérne priemery 9,8 bodu, 2 asistencie a 1,8 doskoku na zápas, jeho streleckým zápasovým rekordom bolo 32 bodov. V 1953 bol All-Star hviezdou ligy. Zápas hviezd sa vtedy hral v meste Fort Wayne v Indiane a Gabor neskôr opísal tamojšiu halu ako „starú škatuľu“. Za účasť na exhibícii dostal sporiaci dlhopis v hodnote 100 dolárov, čiže musel čakať dekádu, kým zaň dostal stovku. Billyho brzdili len časté zranenia, aj kvôli ktorým musel ukončiť kariéru skôr, než plánoval.
#7 Víťaz NBA z roku 1955
Na jar 1955 sa Nationals konečne podarilo získať vytúžený titul. Už v roku 1950 boli vo finále, potom aj o štyri roky neskôr, ale v oboch prípadoch nestačili na dynastických Minneapolis Lakers Johna Kundlu. V 1954 sa rozhodovalo až v poslednom siedmom zápase. Ktovie, možno keby bol Gabor fit, Nats by neprehrali… posledné tri zápasy série totiž maródoval so zranenou nohou; po prvých štyroch zápasoch bol stav 2:2. Gabor sa ale o jediný titul v histórii Syracuse priamo nepričinil. V novembri 1954 dostal žltačku typu C, na ktorú neexistoval liek. Šesť týždňov ležal v posteli, túžil sa ešte vrátiť na palubovky, ale nakoniec musel skončiť.
#8 Prvý hráč s vyradeným dresom v histórii NBA
V marci 1955 sa poslednýkrát obliekol do dresu Nationals. Klub mu pripravil nezabudnuteľný rozlúčkový večer. Počas zápasovej prestávky vypredaná hala postojačky sledovala, ako majiteľ a prezident tímu Danny Biasone predáva Gaborovi dres s číslom 7 a diváci (a aj všetci hráči) potom vraj tlieskali dlhé minúty. Gabora premohli emócie, hlavne keď ďakoval svojej mame za dlhoročnú podporu. Okrem nej ako hosťujúci rečníci vystúpili legenda Syracuse University Vic Hanson (člen Basketbalovej siene slávy), Billyho bývalí tréneri, manželka a Biasone; blahoprajné telegramy poslali George Mikan, Joe Lapchick či prezident NBA Maurice Podoloff. A dary pre Gabora? Tmavoružovo-čierne auto, peňažná hotovosť, gramofón, golfová palica, krištáľová súprava a šesť párov nylonových šnúrok.
#9 Jedna z najväčších legiend Syracuse
Aj od Syracuse University sa mu dostalo toho najväčšieho vyznamenania. Jeho dres č. 17 visí od marca 2009 na štadióne Carrier Dome, v súčasnosti vedľa dresov hráčov ako Carmelo Anthony či Dave Bing. Gabor povedal, že to považuje za vrchol kariéry. Medzi ďalšie pocty patria menovanie do basketbalového tímu storočia univerzity Syracuse, členstvo v športových sieňach slávy Binghamtonu či mesta Syracuse a okolia. (Mimochodom, za Syracuse hráva slovenský basketbalový talent Marek Doležaj. „Otec videl Mareka hrať v televízore a páčila sa mu Marekova agresivita a bojovnosť,“ povedal Gaborov syn.)
#10 Najstarší žijúci bývalý hráč NBA (2019)
Už počas športovej kariéry pracoval v poisťovníckom biznise, neskôr vo finančnom sektore a ako telocvikár v štáte New York a v 80. rokoch spolukomentoval v rádiu univerzitné basketbalové zápasy. Od roku 1990 býval v meste Jupiter na Floride v byte s výhľadom na oceán. Vyzeralo to u neho ako v nejakom basketbalovom múzeu, všade boli mementá z Gaborových hráčskych dní. Jeho auto Chevy Malibu malo na poznávacej značke nápis National Basketball Retired Players Association. Ako dôchodca miloval hranie golfu, dennú prechádzku po pláži, nenechal si ujsť basketbalové zápasy Syracuse, ale aj NBA a pravidelne dobrovoľníčil v miestnej nemocnici. Mal troch potomkov, dvoch synov a dcéru. So synom Billom si volal každý deň a rozprávali sa o dianí v baskete. Obdivoval schopnosti a zručnosti súčasných hráčov, ale nepáčilo sa mu smečovanie. Pred dvomi rokmi bol – vo veku 97 rokov – oficiálne uznaný ako najstarší žijúci bývalý hráč NBA. Žiaľ, o niekoľko mesiacov neskôr, začiatkom júna 2019, prehral krátky boj so zápalom pľúc. S Gaborom sa rozlúčila aj Philadelphia 76ers, organizácia, ktorá vznikla v 1963 presťahovaním Syracuse Nationals do Philly.
***
* Billyho otec Alexander sa narodil v sedmohradskej v obci Voila, pri príchode do USA (na jeseň 1909) si uviedol národnosť rumunskú. Bill Gabor tvrdí, že rodičia Gaborovci učili svoje deti slovenčinu, takže je možné, že sa postupne naučil tento jazyk, prípadne, že s ním prichádzal do kontaktu už v Sedmohradsku, kde v tom čase žilo veľa Slovákov. Dcéra Billyho Hallie počula, že ich starí rodičia sa spoznali už na Slovensku pred odchodom za oceán. Miesto narodenia Gaborovho otca mi pomohol vypátrať pán Peter Pontes z Historici.sk, historik, ktorý poskytuje profesionálne genealogické a heraldické služby.
***
Bonus: Fotografie, ktoré mi poslali Bill a Bob Gaborovci
