Podarilo sa mi uloviť ďalšiu osobnosť so slovenskými koreňmi spätú s NBA. Je ňou Kim Bohuny, ktorá sa v posledných troch dekádach veľkou mierou podieľala na globalizácii NBA. Jej prastarí rodičia z otcovej strany sa narodili v Ružomberku (Bohúňovci), jej predkovia z matkinej strany boli tiež Slováci (Červenákovci a Demčákovci). Bohuny začala v 80. rokoch pracovať pre mediálneho magnáta Teda Turnera a jeho Hry dobrej vôle, vďaka čomu sa v r. 1988 pri príležitosti zápasov Atlanty Hawks v Sovietskom zväze stretla so šéfom NBA Davidom Sternom. Ten jej ponúkol džob a Bohuny sa tak v 1990 stala manažérkou medzinárodných eventov NBA. Posledné vyše dve desaťročia je ligovou viceprezidentkou pre medzinárodné basketbalové operácie.
Ďalší globalizátor, dlhoročný generálny sekretár FIBA, jedna z najväčších legiend svetového basketbalu a jeden z najvýznamnejších športových funkcionárov histórie, Borislav Stankovič (1925–2020) mal tiež korene na území bývalého Československa.
Nasledujúci text z knihy Hra môjho života mi zaslal Stankovičov spoluautor Aleksandar Miletič:
Hoci som Srb, polovica krvi prúdiacej v mojich žilách je česká. Moja matka, Marija „Bjanka“ Soudil, bola Češka. Jej rodičia boli Česi, ktorí odišli z rakúsko-uhorskej monarchie za prácou do Bosny, do mesta Bihač [Leží na severozápade Bosny a Hercegoviny. Bosna bola medzi rokmi 1878 a 1908 osmanskou provinciou, ktorú na základe uznesenia Berlínskeho kongresu okupovalo Rakúsko-Uhorsko. V 1908 ju formálne anektovalo. – L.K.]. Môj starý otec Josef Soudil bol vedúci výstavby ciest. Stará mama sa volala Františka. Moja matka a jej dvaja bratia sa narodili v Bihači. Mama sa narodila v roku 1902. Ja som sa jej narodil 9. júla 1925, v Bihači [Už v novom štáte s názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. – L.K.]. Bývali sme v dome spolu s dedkom Josefom a babičkou Františkou. Na moju starú mamu z matkinej strany si dobre pamätám, pretože žila veľmi dlho. Bola to energická žena, gazdiná v pravom zmysle slova. Môj starý otec zomrel, keď som bol dieťa. Mama a otec sa stretli v 1922 počas štúdií v Záhrebe. Začali tam spolu bývať a vzali sa. Otec po dokončení strednej školy v Novom Sade šiel študovať právo do Záhrebu. Obaja moji rodičia sa stali doktormi práv. Keď mama otehotnela, odišla k svojej rodine do Bihača. Keď som mal štyri roky, presťahovali sme sa do Nového Sadu. Neskôr sa k nám pridal aj mamin mladší brat Eduard Soudil. Vyrastal som viac s ním ako s rodičmi, pretože mal viac voľného času ako oni. Od rodiny som sa dozvedel aj o sokolskom hnutí, ktoré vzniklo v Česku, ale jeho členom som nebol. Pred vojnou som býval v Hradci Králové, čo je mesto východne od Prahy. Žili tam mamini strýkovia. Strávil som tam celé leto toho roku, keď sa v Berlíne konali olympijské hry, v 1936. Mama mi spomínala, že som sa dokonca naučil aj trochu po česky, že som sa vedel dohovoriť, ale neskôr som češtinu zabudol. Tam v Hradci Králové sme našli aj Eduarda, ktorého sme volali Strýček Edáček. Strávil som tam šesť týždňov, chodievali sme vonku s deťmi. S Eduardom som vtedy tiež strávil dosť času, živil sa ako tesár, vyrábal drevené sochy pre kostoly. V jeho dielni som bol každý deň, bavilo ma to.
Český iDNES.cz nazval Stankoviča „kmotrom Dream Teamu“ – to Stankovičovou zásluhou sa zrodil tento nezabudnuteľný a dominantný supertím. Prvotná myšlienka k účasti hráčov NBA na olympiáde sa zrodila práve v Borovej hlave. Stankovič bol hnacou silou globalizácie basketbalu, obrovskou mierou sa pričinil o to, aby sa basket stal globálnou hrou a medzinárodným fenoménom. Stručne povedané, Stankovič zmenil basketbal. Dream Team bol míľnikom v histórii športu. Výstižne to povedal komisionár NBA Stern: „Nikto neprispel ku globalizácii basketbalu viac ako môj priateľ Bora Stankovič.“
