Miniblog: Bora Stankovič mal korene na južnej Morave

A Kim Bohuny má korene na Liptove a Zemplíne. Dvaja ľudia, ktorí majú veľkú zásluhu na popularizácii basketbalu vo svete

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Kim Bohuny a Basketball Without Borders (Basketbal bez hraníc). Tieto kempy organizuje NBA spoločne s medzinárodnou federáciou FIBA. Historicky prvý BWB sa uskutočnil v r. 2001 ako kemp pre mladých basketbalistov z krajín bývalej Juhoslávie.
Kim Bohuny a Basketball Without Borders (Basketbal bez hraníc). Tieto kempy organizuje NBA spoločne s medzinárodnou federáciou FIBA. Historicky prvý BWB sa uskutočnil v r. 2001 ako kemp pre mladých basketbalistov z krajín bývalej Juhoslávie. 

Podarilo sa mi uloviť ďalšiu osobnosť so slovenskými koreňmi spätú s NBA. Je ňou Kim Bohuny, ktorá sa v posledných troch dekádach veľkou mierou podieľala na globalizácii NBA. Jej prastarí rodičia z otcovej strany sa narodili v Ružomberku (Bohúňovci), jej predkovia z matkinej strany boli tiež Slováci (Červenákovci a Demčákovci). Bohuny začala v 80. rokoch pracovať pre mediálneho magnáta Teda Turnera a jeho Hry dobrej vôle, vďaka čomu sa v r. 1988 pri príležitosti zápasov Atlanty Hawks v Sovietskom zväze stretla so šéfom NBA Davidom Sternom. Ten jej ponúkol džob a Bohuny sa tak v 1990 stala manažérkou medzinárodných eventov NBA. Posledné vyše dve desaťročia je ligovou viceprezidentkou pre medzinárodné basketbalové operácie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalší globalizátor, dlhoročný generálny sekretár FIBA, jedna z najväčších legiend svetového basketbalu a jeden z najvýznamnejších športových funkcionárov histórie, Borislav Stankovič (1925–2020) mal tiež korene na území bývalého Československa.

Malý Bora s rodičmi. Fotku z jeho autobiografie Hra môjho života mi poslal basketbalový novinár Vladimir Stankovič. Bora v knižke píše, že jeho mama bola Češka. Jej rodičia pochádzali z Brna.
Malý Bora s rodičmi. Fotku z jeho autobiografie Hra môjho života mi poslal basketbalový novinár Vladimir Stankovič. Bora v knižke píše, že jeho mama bola Češka. Jej rodičia pochádzali z Brna. 

Nasledujúci text z knihy Hra môjho života mi zaslal Stankovičov spoluautor Aleksandar Miletič:

Hoci som Srb, polovica krvi prúdiacej v mojich žilách je česká. Moja matka, Marija „Bjanka“ Soudil, bola Češka. Jej rodičia boli Česi, ktorí odišli z rakúsko-uhorskej monarchie za prácou do Bosny, do mesta Bihač [Leží na severozápade Bosny a Hercegoviny. Bosna bola medzi rokmi 1878 a 1908 osmanskou provinciou, ktorú na základe uznesenia Berlínskeho kongresu okupovalo Rakúsko-Uhorsko. V 1908 ju formálne anektovalo. – L.K.]. Môj starý otec Josef Soudil bol vedúci výstavby ciest. Stará mama sa volala Františka. Moja matka a jej dvaja bratia sa narodili v Bihači. Mama sa narodila v roku 1902. Ja som sa jej narodil 9. júla 1925, v Bihači [Už v novom štáte s názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. – L.K.]. Bývali sme v dome spolu s dedkom Josefom a babičkou Františkou. Na moju starú mamu z matkinej strany si dobre pamätám, pretože žila veľmi dlho. Bola to energická žena, gazdiná v pravom zmysle slova. Môj starý otec zomrel, keď som bol dieťa. Mama a otec sa stretli v 1922 počas štúdií v Záhrebe. Začali tam spolu bývať a vzali sa. Otec po dokončení strednej školy v Novom Sade šiel študovať právo do Záhrebu. Obaja moji rodičia sa stali doktormi práv. Keď mama otehotnela, odišla k svojej rodine do Bihača. Keď som mal štyri roky, presťahovali sme sa do Nového Sadu. Neskôr sa k nám pridal aj mamin mladší brat Eduard Soudil. Vyrastal som viac s ním ako s rodičmi, pretože mal viac voľného času ako oni. Od rodiny som sa dozvedel aj o sokolskom hnutí, ktoré vzniklo v Česku, ale jeho členom som nebol. Pred vojnou som býval v Hradci Králové, čo je mesto východne od Prahy. Žili tam mamini strýkovia. Strávil som tam celé leto toho roku, keď sa v Berlíne konali olympijské hry, v 1936. Mama mi spomínala, že som sa dokonca naučil aj trochu po česky, že som sa vedel dohovoriť, ale neskôr som češtinu zabudol. Tam v Hradci Králové sme našli aj Eduarda, ktorého sme volali Strýček Edáček. Strávil som tam šesť týždňov, chodievali sme vonku s deťmi. S Eduardom som vtedy tiež strávil dosť času, živil sa ako tesár, vyrábal drevené sochy pre kostoly. V jeho dielni som bol každý deň, bavilo ma to.

SkryťVypnúť reklamu

Český iDNES.cz nazval Stankoviča „kmotrom Dream Teamu“ – to Stankovičovou zásluhou sa zrodil tento nezabudnuteľný a dominantný supertím. Prvotná myšlienka k účasti hráčov NBA na olympiáde sa zrodila práve v Borovej hlave. Stankovič bol hnacou silou globalizácie basketbalu, obrovskou mierou sa pričinil o to, aby sa basket stal globálnou hrou a medzinárodným fenoménom. Stručne povedané, Stankovič zmenil basketbal. Dream Team bol míľnikom v histórii športu. Výstižne to povedal komisionár NBA Stern: „Nikto neprispel ku globalizácii basketbalu viac ako môj priateľ Bora Stankovič.“

Stankovič tlieska Michaelovi Jordanovi a Chicagu Bulls k víťazstvu na turnaji McDonald's Championship v r. 1997. Stern odovzdáva trofej koučovi Philovi Jacksonovi.
Stankovič tlieska Michaelovi Jordanovi a Chicagu Bulls k víťazstvu na turnaji McDonald's Championship v r. 1997. Stern odovzdáva trofej koučovi Philovi Jacksonovi.  
Lukas Kuba

Lukas Kuba

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  28x

Členovia Československo-americkej basketbalovej siene slávy: John Havlicek, Joe Lapchick, John Kundla, Pat Riley, Bob Netolicky, Don Kojis, Jeff Hornacek, Billy Gabor, Bill Bertka, Chuck Mencel, Chips Sobek, Frank Kudelka, Bill Mlkvy, Bill Hanzlik, Mike Smrek, Jeff Bzdelik, C.J. Kupec, Steve Novak, Pat Cummings, Bob Sura, Shavlik Randolph, Steve Vacendak, Johnny Ezersky, Dick Holub, Joe Holup, Ron Shavlik, Skip Harlicka, Dick Bunt, Dave Fedor, Frank Oleynick, Tom Kondla, Dick Nemelka, J.P. Macura, Eric Mika a Chuck Jura Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu