Eva Kubániová
Vety bez slov
Siedme poschodie - geriatria. Už pri pohľade na zovňajšok nemocnice si človek podvedome zaprial, aby sa tu nikdy neocitol. Najklasickejšie vybavenie - nábytok, chodby, výťahy - všadeprítomné dedičstvo socializmu, ktoré sa bohužiaľ nezmnilo od čias svojej výstavby. A predsa tu boli ľudia. Ľudia čakajúci na svoju smrť. Niektorí vedome, iní nevedome, ale všetci odkázaní na nekonečnú trpezlivosť a staroslivosť lekárov a sestier. Neprajíci by povedali, veď sú za to platení. Otázka znie, kto by za „tie peniaze" utieral od potu bezvládne telá, prezliekal, kŕmil, prebaľoval ich a po tom všetkom pre nich nachádzal ešte milé slovo, ktoré by im uľahčilo zomieranie.
