
Prečo?Naši profesori od nás zvyknú očakaváť veľa a ani náš triedny nie je samozrejme výnimkou. Keď niekto z našej triedy odpovedá, snaží sa čo najlepšie ukázať, že niečo o danej problematike vie. Občas aj naozaj vie o čom hovorí a vtedy sa musí poriadne snažiť vysvetliť všetko do čo najmenších detailov k profesorovej spokojnosti. A keď sa niekomu konečne podarí prejsť aj k tým bunkovým, molekulovým a iným miničasticiam a dokázať, že kokrétna látka účinkuje takto a takto v organizme, náš milovaný triedny sa vždy opýta:"To je všetko pekné, ale skús mi povedať, prečo?" a je odpískané.Úžasná genetika.Áno genetika je fascinujúca vec, ale nie keď o tom počúvate stále dokola. Náš triedny túto tému miluje a prežíva ju hádam viac než samotné bunky, ktoré DNA tvoria...vážne. Aj nedávno si sedím v lavici, v jednom uchu discman a v ruke pero.Čmárala som si do zošita nejaký ten obrázok a posielala lístočky. Vošiel do triedy a s veľkou radosťou nám zvestoval, že budeme preberať nukleove kyseliny. Ihneď po zapnutí dataprojektoru sme sa mohli kochať výhľadom na pár reťazcov a po chvíli dokonca prešiel aj na jednotlivé časti a všetko nám to vo forme vzorcov prekreslil na tabuľu, molekulu po molekule, a chcel aby sme v tom videli úžasnú dvojzávitnicu DNA. "Tak toto spôsobilo, že som ženská? fakt super..."Blížil sa koniec hodiny a on sa konečne otočil tabuli chrbtom, celý vysmiaty pozrel do triedy a kútiky mu klesli tak hlboko, že aj Mariánska priekopa sa môže hanbiť. Takmer nik nevnímal. Sklamaný z nášho záujmu sa snažil zaujať aspoň dáko našu pozornosť."Vie niekto, ako sa volali dvaja vedci, ktorí objavili DNA?"Nastalo mierne ticho.."Už sme ich spomínali.Sú veľmi známi určite ich poznáte..""Pat a Mat?", ozval sa spolužiak spoza mňa a triedou otriasol poriadny výbuch"Nie.", povedal smutne porfesor, ale nevzdával sa," Skúsim vám pomôcť."Následne napísal na tabuľu veľkými písmenami "W C" a to bol už absolútny vrchol, smiali sme sa, až sme nevládali. Zazvonilo a niekto skríkol:"Aha to akože cikpauza?" a väčšina z nás ju naozaj od toho smiechu musela využiť...