Som mladé žieňa snažiace sa prežiť v tejto džungli menom SVET. Zatiaľ sa mi však nedarí vyzerať vždy normálne, ale na to si časom zvyknete (Dúfam). Zoznam autorových rubrík: Okamihy, Životné trampoty, Moje výplody, Naša trieda
Tento víkend sa v Istropolise konal Comics-salon a Istrocon 2008 a ja som tam vypomáhala. Zažila som množstvo zábavy, postretala množstvo ľudí, ale bohužiaľ nie je vždy všetko dokonalé a stala sa aj veľmi nepríjemná vec, vďaka ktorej som skončila prehrabávaním odpadkov.
Nie som človek ktorý si často niečo plánuje, ale tentokrát to bez plánov nešlo. Ja a môj kamarát sme sa rozhodli navštíviť našu spoločnú kamošku, ktorá býva v Čechách. Náš trojdňový pobyt sme vyplnili plánmi na návštevu hradov a historických pamiatok, pretože okolie, kde ona býva je prekrásne a plné starých budov a kúsok od Terezína, kam sme tiež plánovali skočiť. Ale náhoda je blbec.
Ańo, priznávam sa, som vinná. Ublížila som starenke, ktorá vedľa mna čakala na električku a teraz by som sa asi mala hlásiť na polícii, alebo aspoň zaliezť do kúta a sypať si popol na hlavu. Ale rada by som sa aj obhájila, mám na to právo predsa.
Na jednom fóre, ktoré často navštevujem, sa nedávno rozprúdila divoká debata po tom, čo môj kamarát postol link s poburujúcou správou. Išlo o prípad štrnásťročnej znásilnenej Poľky, ktorej aktivisti neuznávajúci potraty bránia v interrupcii.
Prišla som po dvoch mesiacoch domov čo znamenalo okrem radosti aj mnoho starostí. Nejaké tie behania po úradoch a samozrejme aj po doktoroch. Z takýchto činností väčšinou býva človek unavený a s pocitom, že zabil celý deň a nič neurobil. Ešte teraz ma nohy bolia.
Nejdem tu hovoriť nič o sladkom hnedastom nápoji, ktorý je v týchto letných dňoch populárny, ale o obyčajných policajtoch, ktorí vám vždy vedia vyrobiť zábavu práve vtedy, keď to najmenej čakáte.
Do mojich uší sa často dostávajú informácie o tom, že na Slovensku je to biedne, čo sa týka návštevnosti kín a podobných kultúrnych zariadení, ale aj čítania kníh. Vraj naša mládež kultúrne nežije a pod. Zaujímalo by ma či tí, čo sa na tom pohoršujú, vedia, koľko taká malá návšteva stojí...
Ľudia sú od prírody zvedavé tvory a tak sa nemožno čudovať, že stále niečo skúmajú a snažia sa prísť veciam na koreň. Pri skúmaní rôznych vecí sa však dá dopracovať k rôznym výsledkom a záverom, ktoré nie sú správne, ale existujú na ne dôkazy. Skvele nám toto mylné vysvetlenie podložené dôkazmi demonštroval náš profesor na prednáške.
" Keď si polepšíš známky dostaneš bicykel, psa, počítač či mobil..." Takto sa motivujú deti k učeniu. Paradoxne jednotkárovi to nikto nepovie. Za prvé už sa zlepšiť nemôže a za druhé, dobre sa učí ,tak akosi nikoho nenapadne povedať, že za dobré vysvečko dostane odmenu. Ale keď sa dovalí domov s nejakou tou trojkou z písomky...ajajaaaj.
Minule som šla po meste s kamošom a uvideli sme jedno z tých super áut o akých sa nám normálnym ľuďom len sníva. Samozrejme ako správny chlap zahlásil, že by si raz také chcel odparkovať do svojej garáže. A ja na to:" Dám si ho do zoznamu Keď budem veľká a bohatá." Neverili by ste ako sa vám taký zoznam niekedy zíde..
Problémy sa menia. Najprv je ťažké rozprávať, potom je ťažká škola a nakoniec otravná práca. Tie, čo sú za nami sa nám zdajú malicherné a tie čo nás ešte len čakajú vyzerajú byť hrôzostrašné a trápia nás. Ale keď niekto povie, že to dobre dopadne a zvládneme to, je mu jasne vysvetlené, že nemá pravdu. Vždy ma najviac hnevalo keď som mala nejaký problém alebo som sa bála niečoho a niekto povedal, že si nemám robiť zbytočné nervy ,"Veď sú aj horšie problémy.",to ma vedelo maximálne vytočiť.A koho by nie? Ale keď je po probléme...
Bývam na veľkom sídlisku, kde stále vidíte niekoho behať po ulici. Minule som si len tak sedela v okne a sledovala, čo sa vonku deje a tak som sa troška zamyslela nad tým, čo som videla. Samí dôchodci ponáhľajúci sa do obchodu a mládež zgrupujúca sa po vchodoch a lavičkách, odkiaľ počuť len zvuk hudby z mobilných telefónov.
Všade kam sa človek pozrie, vo vlakoch a autobusoch či staniciach, všade vás niečo upozorňuje na to aby ste si strážili svoje osobné veci a doklady. Ale čo urobíte keď ten, kto vás okradne nie je zlodej ale osoba, ktorej nič nemôžete spraviť??Napríklad žena za priehradkou alebo predavačka.
Nie je to nič nové pod slnkom. Ide o samozrejmosť, že v tejto dobe si pozornosť ľudí udržiavajú hlavne negatívne udalosti než pekné a veselé.
Vždy som riešila problém s premoknutím topánok a myslím, že nie som jediná. V teniskách je voda zachvíľku a do kadejakých kožených a podobných pevných sa časom aj tak tá voda dostane. No vo veľkej búrke premoknete nech by ste čokoľvek robili. Jediným riešením doteraz boli pre mňa nohy v papučiach a zadok na gauči pred telkou. To ale nefunguje keď potrebujete ísť niekam do práce, do školy, k doktorke alebo nebodaj na úrad. Nakoniec bolo riešenie prekvapivo jednoduché.
Pre každého je štastie niečo iné. Niektorým na to stačí pivečko a dobrý futbal iní zasa uprednostňujú veľký kapitál a sú aj takí, ktorým postačia nemateriálne hodnoty ako napríklad láska. Ja som niekde bližšie k tým nemateriálnzm hodnotám, bohužiaľ peniaze sú dnes nevyhnutné, či sa mi to páči alebo nie. Tento blog je reakciou na môj nedávny výlev smútku napísaný na konci mája. Odvtedy sa zmenil nielen môj prístup k životu ale aj tá moja smola. Mnohí ste mi písali, že mám dať vedieť ako som dopadla tak teda čítajte.
V poslednej dobe počúvam z reklám kadečo a poriadne ma to zaráža. Všade vidím bilboardy o tom čo všetko by sme mali pre svojich miláčikov spraviť aby boli spokojní a šťastní. A čo ľudia? Tí spokojní byť nemusia?.
V práci niekedy ani nezáleží na tom, čo tam robíte a ako dlho, hlavné je aby bol kolektív perfektný. Základom je zábava a zmysel pre humor. Pri príchode nováčika do tímu sa preto najprv musí trošku otestovať. Základným testovacím prvkom je samozrejme žartovanie.
Nechcem hovoriť o prezývkach typu bifľoš ale o bolesti a smútku, ktorú ja spôsobujem našim. Sú šťastní, že majú dvojičky, syna a dcéru, ktorí majú dobrú hlavu a tak sa ani veľa učiť nemusia a vedia. Zároveň sa však trápia, že nemôžu dať svojim ratolestiam to, čo by potrebovali.
Život prináša mnoho vecí, či už radostných alebo smutných. Niekedy sa nám zdá, že je toho primálo, inokedy priveľa, záleží od toho, či je to dobré a či zlé..
