Začalo to klasicky, najprv sa vyhýbala určitým jedlám, vraj jej to robí zle, alebo išla a najedla sa, lenže potom tvrdila že jej je zle od žalúdka a že to musí vyvracať. Vraj to tak robila už od malička a potom ju tak brucho nebolí. No dobre, keď myslí, ale povedali sme jej nech teda radšej ide do obchodu a niečo si kúpi aby nejedla čo jej robí zle."No fajn hádam dostala rozum", mysleli sme si, lebo kedykoľvek som prišla k nej na izbu videla som ju do seba niečo tlačiť. Najčastejšie to síce boli keksíky a čokoláda, ale ja som chodila tak neskôr večer a myslela som, že si jednoducho pochutnáva na večer, veď všetci to tak robíme. Myslieť si je jedno, ale skutočnosť bola horšia..."Nezdá sa ti, že riadne schudla?", pošepla mi raz cez telesnú spolužiačka. Odvtedy táto otázka putovala od kamošky ku kamoške až sa dostala k holke, ktorá s ňou v škole sedáva. Po malej debate sme zistili, že v škole vôbec nejedáva a nakoniec nám došlo, že večerný keksík bolo jediné jedlo za celý deň.A vraj ktosi počul ako v noci často vracia..."Počuj, prečo neješ?", odhodlane sa jej niektorá z nás spýtala."Nechutí mi, nie som hladná", povedala si potichu s úsmevom na tvári a šla ďalej akoby sa nechumelilo."Ale mala by si čosi zjesť""Ja viem", mykla plecom, " ale keď mi nechutí"Potom začala s nami párkrát chodiť na pizzu, no my sme aj tak neverili, že to nevyvracia. Ba dokonca sa tým občas aj chválila! To už bolo naozaj zlé. Nikto jej však nemohol dohovoriť. Ona jednoducho vedela, že nie je bulimička, len jej proste nechutí a keď sa vyvracia je jej lepšie od žalúdka, veď to tak robila vždy, tak kde je problém?."Asi v tom ako často vraciaš, moja milá."Napadlo každého..Naše neúspešné pokusy o dohovorenie sme vzdali a pár mesiacov sme len krútili nad hlavou čo to preboha stvára. Ona si z toho robila zábavu a my sme nechápali, prečo. Zachránilo ju však niečo, čo nikto z nás nečakal. Láska. Keď sa jedného pekného dňa zjavila s kamarátom za ruky bolo po probléme. Čakali sme, že sa to láskou zhorší, veď každá baba chce pred chalanom vyzerať čo naj. Ale tu to bolo inak. Začal s ňou tráviť všetok čas, takže nemala čas ani len pomyslieť na tajné vracanie a dokonca ju často brával na pizzu či hranolky. Teraz spolu chodia vyše roka a myslím, že si ona neuvedomuje aké má šťastie, že sa z toho dostala tak ľahko a on si neuvedomuje ako veľa pre ňu spravil. Na svete je veľa prípadov bulímie, ale myslím, že takto ľahko sa vylieči len mizerné percento z nich. Chcela by som len upozorniť na to, že láska zachrániť môže a nemusí to byť zrovna tá romantická...Držím palce všetkým dievčatám aby sa ich do tohto kolotoča dostalo čo najmenej.
