Počas troch dní trvania akcie som sa zoznámila s ďalšou pomocnou silou, dievčaťom Ayou v mojom veku. Obe sme sa stretávali, keď sme predávali lístky alebo pracovali v šatni a celkovo sa tam vytvoril pohodový kolektív.V druhý deň, večer okolo deviatej, som nastupovala na službu pri vchode a vymieňala som sa s predchádzajúcou skupinkou. Ako si tam sedíme a kontrolujeme vstup, prišiel ďalší kamarát, ktorý si práve zobral na starosť pozbierať nejaké odpadky, pretože niektorí ľudia sú naozaj prasatá a nevedia trafiť do koša. Prišiel k nášmu stolu a dvihol igelitku z ktorej trčali nejaké tie fľašky a obaly od keksov. Okrem toho sme tam však zbadali aj taký dáždniček o ktorom sme vedeli, že s ním chodila Aya. Bol to taký pekný japan štýl dáždniček. Po polnoci, keď už mi končila služba pri vchode a chystala som sa do šatne, pretože sa blížila záverečná a vtedy sa tam nahrnie najviac ľudí, objavila sa Aya a hľadala svoje veci. Dali sme jej dáždnik s tým že ho niekto dal do igelitky s odpadkami. Nato ona zdesene pozrela na nás a a oznámila priduseným hláskom, že igelitka v ktorej bol dáždnik obsahovala aj jej kimono a topánky k tomu.Všetci čo sme tam sedeli poloprispato a čakali, kedy už uvidíme svoju posteľ, sme sa okamžite prebrali a začali hľadať spomenutú igelitku. Nikde pri stoloch sa však nenašla a tak nám ostávalo jediné, hľadať tú do ktorej niekto nahádzal odpadky a pravdepodobne zahádzal kimono. Našli sme chalana, ktorý zbieral odpadky a ten nám ukázal asi 30 čiernych vriec plných až po okraj.Tak sme zobrali prázdne vrece a postupne sme po jednom pomaly presýpali smeti a prehrabávali sa v nich, či náhodou nenatrafíme na bielu igelitku. Miestami to vyzeralo, že už asi nič nenájdeme, ale asi po 20 vreciach sa zrazu niečo objavilo a po otvorení sme našli kimono, trošku polepené a obliate nejakým nápojom, ale pre nás to bol jednoducho zlatý poklad a bolo nám jedno či máme špinavé ruky až po lakte a začali sme sa všetci objímať a vyletelo aj niekoľko slzičiek radosti.Po dôkladnom vyumývaní sa mydlom na záchodoch som došla s jedným kamarátom do šatne na výpomoc a na pulte stáli dve fľašky vína. Vraj pre nás ako odmena za pomoc. Potešilo ma to, ale myslím si, že pre nás všetkých bola najlepšou odmenou práve jej usmievavá tvár a kvoli nej by sme to kľudne urobili znova.
