Keď si predstavím ako to vyzeralo keď som sa pozerala z okna asi pred takými desiatimi rokmi...V lete pobehovalo po ihriskách kopec detí hrajúcich sa schovávačky, pingpong či futbal a v zime nebolo jediného šikmého miesta, kde by bol sneh nezjazdený od sánkujúcich sa. Každé rano, keď sme nemuseli ísť do školy, sme sa snažili čo najskôr vstať, aby sme si obsadili miesto na húpačkách, pieskovisku alebo ihrisku. Teraz sa pozriem z okna a nič také tam nevidím. Áno je pokles pôrodnosti, ale ja viem, že naši susedia majú malé deti. Lenže vonku ich nevidíte, len občas sa idú povoziť na bycikloch. Väčšinou je všade len mŕtvo. Prečo? Zostáva len zamyslieť sa nad tým, že teraz malé deti sedia pri počítačových hrách, alebo internete, alebo aj pred telkou a od rána do večera kvasia na zadku. Veď načo sa trepať von keď je dosť zábavy vnútri. a potom sú všetky chorľavé a alergické. Jasné, sedia vnútri a jedia samé "zdravé" jedlá.A v zime? takmer žiadna dráha vyšmýkaná až do ľadu. Naopak,skoro na žiadnom kopci nie je vysánkované, nikde nevidieť malé indivíduá tmoliace sa v kombinézach po snehu na boboch alebo stavajúcich snehuliakov. Potom v nezvyčajne skorom veku začínajú síce chodiť von, ale rozhodne sa to nedá nazvať žiadnym primeraným trávením voľného času, hlavne keď skúšajú také zaujímavosti ako je alkohol a cigarety. Tento článok možno znie ako gýčový pokus prehovoriť naprázdno, pohodiť dáke perly sviniam, ale aj keď sa s tým asi ťažko dá teraz niečo spraviť, chcela som len povedať, že ma veľmi mrzí, čo sa deje. Aké spomienky na detstvo potom majú dnešné ratolesti? Ja keď vidím sneh, zaspomínam na všetky pády a pokusy postaviť zo snehu všeličo možné, aj iglu a podobne. A keď pozerám na jesennú čľapkanicu, znova sa mi v mysli zobrazí ako sme si v pieskovisku stavali priehrady a rieky a nosili do nich vodu z kaluží aby sme videli či sa nám hrádza rozborí. Nikldy nezabudnem ako sme sa šplhali po stromoch v lete a oberali čerešne.Detsvo je krásny čas plný zábavných a bláznivých činností, ktoré sa v dospelosti určite nikto neodváži urobiť. Dnešné deti však asi budú spomínať len na tie "dospelácke" veci. Niektoré z nich skutočne ľutujem, že si nebudú môcť zaspomínať tak ako ja zakaždým, keď si sadnem a pozorujem okolie z balkóna.
