Nečakaná prechádzka vo dvojici

Mám svoje obľúbené miesto, kam sa chodím prechádzať a cesta tam mi trvá asi tak 20-30 minút mojej chôdze(trochu rýchlejším krokom:)).Moje kroky vedú po vyjazdených koľajách po poli a niektoré úseky aj po koľajniciach.Cieľom je nepoužívaný polorozpadnutý most, ktorý vedie na kedysi pole, dnes majetok neďalekej automobilky. Tam si rada chvíľku posedím a popremýšaľam ,alebo len tak vychutnávam ticho a pokoj.Tentokrát som však bola prekvapená spoločnosťou, ktorá sa ku mne nečakane pripojila. Kráčam si po slnkom zaliatej ceste a tichúčko našľapujem na mäkkú čerstvú jarnú trávu, keď tu zrazu predo mňa vyskočí ušaté stvorenie a ozlomkrky uteká ďalej po cestičke. Potom si sadlo asi sto metrov odo mňa a pozorne sledovalo ako sa blížim. Napravo od cesty boli koľajnice, naľavo pás kríkov a za nimi zorané pole a tak zajacovi nezostávalo nič iné ako skočiť späť do kríkov. Pousmiala som sa a pokračovala ďalej po ceste. Z ničoho nič, zase zajac! A všetko sa to znova zopakovalo. Po chvíli znova skončil v húštine vedľa cesty. Začudovane som zostala chvíľu stáť. Potom som sa pohla ale po pár krokoch mi opäť skočil zajac do cesty a keď si nadbehol pár desiatok metrov, skočil za kopu piesku, čo tam bola nasypaná.Moja cesta pokračovala už len kúsok po koľajniciah a tak som si oddýchla, že tam už žiadne zajace nebehajú.Po krátkej chíli, keď som sa už vracala naspäť popri kope piesku, takmer mi oči z jamôk vyliezli.Ušiak si tam ticho pokojne sedel, akoby na mňa čakal alebo čo. Keď videl, že už idem po ceste k nemu, rozbehol sa a po pár metroch sa schoval do kríkov.Začala som sa obzerať, či to nie je skrytá kamera, lebo mi to vážne nešlo do hlavy.Znova sa celou cestou všetko zopakovalo. Na konci cesta viedla po poli bez kríkov až ku prechode cez koľajnice, kde už začínala asfaltka smerom k nášmu internátu. Na moje prekvapenie si to zajac miernym poklusom akoby sa nič nedialo namieril predo mňa a potom pekne pomaly po ceste až ku prechodu na koľajnice akoby mi ukazoval smer. Keď som sa priblíža, samozrejme zmizol. Zastavila som sa a pozorovala som ho ako odchádza....No uznajte, ako často možno zažiť takúto spoločnosť pri prechádzke? Keď sa ľuďom nechce, je tu aspoň príroda, ktorá mi dokáže spríjemniť chvíle strávené v nej:).