Jednoduché, ale poriadne mi trvalo sa k nemu dopracovať, pretože som neverila, že to funguje. Vadilo mi premokanie keď som ráno prišla do roboty s mokrými nohami a musela som sa stále prezúvať aby som nechodila v mokrom, ale pri konci šichty som sa aj tak musela obuť späť do topánok v ktorých som prišla. Tie boli samozrejme ešte mokré a tak som sa v nepríjemnom močiariku musela prejsť domov. Potom doma s nimi rýchlo niekam aby sa vysušili do druhého dňa, keďže nie som žiadna Mojsejová a nevlastním stovky topánok aby som si mohla dovoliť každý deň iné suché a čisté.Ale jedného dňa sa všetko zmenilo. Cestou do práce pieklo slnko a ja som si vykračovala v sandáloch a tričku. Keď som večer okolo desiatej v práci končila, počasie sa zmenilo o 180 stupňov. Vonku fučalo a pršalo ako by sa všetci čerti ženili a ja som za všeobecného rehotu spolupracovníkov utekala po dvore ku bráne v sandáloch a predvádzala slalom pomedzi kaluže. Len blázni chodia po daždi v sandáloch.Krátko na to som začala chodiť s jedným chalanom a tomu som na nohách okrem sandálov nič iné nevidela. Neprekvapovalo ma to, veď bolo teplo. Šokol ma až tým, že ich nosil aj v daždi. Jeho teória sa mi tak zapáčila, že aj ja teraz nenosím nič iné len sandále. Veď kade natečie, tade aj vytečie, nemám nohy v rybníčkoch a sandále aj nohy sa rýchlo vysušia. Nefunguje to len keď je zima, ale to býva len raz do roka. Takže, ak stretnete niekde dvoch bláznov ako si to šťastne vykračujú po najväčšom daždi v sandáloch, je veľmi pravdepodobné, že sme to my.Lúčim sa s vami a prajem pekný deň a suché nohy:)
