Kniha o mníchovi v teniskách

A my môžeme s ním objavovať záhady behu, ktorý nemusí vždy znamenať iba športové výkony. Niektorí behajú pre zdravie, čiže im pravidelný pohyb nahrádza antibiotiká, analgetiká a všetky možné i nemožné lieky. Alebo sa snaží napraviť si metabolizmus, pretože beh je najlepším preháňadlom. A to vôbec nepreháňam, lebo vďaka odbehnutým tisíckam kilometrov by moje zažívacie ústrojenstvo vedelo rozprávať napínavé príbehy, ale o tom niekedy inokedy. Vráťme sa ku knihe Sakyonga Miphama s názvom Bežiaci Buddha. Ide o tibetského lamu, ktorý sa venuje meditácii. Na tom by nebolo nič zvláštne, keďže budhisti sa zameriavajú na vlastné vnútro. Ale on sa venuje meditácii v teniskách a behá doslova po celom svete. Vo svojej pútavej knihe odkrýva svoje tajomstvá a postupy, ako behať a popritom posilňovať vlastného ducha, ako rozvíjať svoju vôľu a spoliehať sa na ňu pri akomkoľvek náročnom výkone. Predstavuje aj jednotlivé postupy či časti, ktorými si záujemca môže prejsť, aby zvládal čoraz lepšie vlastné nohy, ktoré dokáže ovládať silou svojej mysle. Alebo viery. Nech si to každý nazve tak, ako mu to vyhovuje. Ale bez premýšľania to nepôjde. Veľakrát to nemusí byť ani príjemné, kým začne byť človek k sebe úprimný. Len tak sa dá ponoriť do samého seba a neutopiť sa či nestratiť sa. A či už dosiahnete na všetky úrovne opisované týmto duchovným, alebo len vyskúšate niečo, pochopíte, že behať sa dá aj tak, že nemusí ísť prioritne o športové výkony. Behať sa dá pre radosť, pre potešenie, pre vnútorné uspokojenie, ale aj pre hľadanie rovnováhy a duchovné naplnenie. Zároveň uznávam, že kniha nemusí byť pre každého bežca. Možno potrebuje len čas, aby sa od naháňania vzdialeností a osobných rekordov posunul k niečomu, z čoho bude mať úžitok oveľa dlhšie, ako dokáže priniesť bežecká aplikácia.