Kniha o najlepšej rade pre bežcov

Scott Douglas napísal 250 rád, ktoré by si mal prečítať každý človek ešte predtým, ako si obuje tenisky. Áno, aj samovzdelávanie patrí k behaniu. Niektorí ľudia to odignorujú či podcenia a potom sú to viac prekvapení, ak si zbytočne privodia zranenie, chorobu alebo nebodaj dlhú nútenú prestávku. A tí, ktorí si zvyknú na blahodarnosť pravidelného pohybu, vedia veľmi dobre, čo to znamená, ak si „pár“ týždňov nebudú môcť prevetrať svoje nohy na niektorom z trailov, chodníkov či obľúbených cestičiek. Nechcem citovať všetky rady tohto skúseného bežca, ani ich nebudem kategorizovať do oblastí, ktoré by mohli čitateľa zaujímať. Ale rovno preskočím dvestoštyridsaťdeväť odporúčaní človeka, ktorý si popri dvadsaťročnej kariére športového novinára odbehal dokonca tridsaťročnicu. A dostávam sa k rade č. 250, ktorú musím odcitovať celú, pretože do bodky vykresľuje aj moju bežecko-životnú filozofiu. Takže nádych a pustime sa do červenej múdrosti: „Uvoľnite sa, je to len beh. Samozrejme, môže to byť najopojnejšia, najúchvatnejšia a najzmysluplnejšia časť vášho života. Ale stále je to len beh. Nikto vás do neho nenúti a keď sa mu budete venovať, svet tým nezachránite. Takže objavte, čo si na behu najviac užívate, a potom choďte za svojím šťastím.“ Nič viac a nič menej, a predsa ide o zásadné posolstvo, ktoré by mal mať pri sebe každý, kto sa ráno, naobed či večer rozbehne za svojimi kilometrami. Ale zas prakticky vzato, ak by mal vláčiť so sebou hoci len túto knižku, i keď je skutočne „malá“, ako o nej prezrádza jej názov, tak by skôr či neskôr zavadzala. Preto by sme sa jeho odporúčanie mohli naučiť naspamäť, aspoň by sme si precvičili okrem nôh a dýchania aj pamäť. Ak je to pre vás však zatiaľ rada ťažká, či potrebujete pred jej pochopením ešte čo-to nabehať, tak na odľahčenie pridávam predposlednú, ktorá bude ale zároveň poslednou, ktorú tu uvediem, lebo inak by som vás mohol pripraviť o zážitok z bežeckého čítania. Takže S. Douglas zdôrazňuje, že by ste nemali opustiť dom, kým káva neopustí vás. Snáď nemusím plasticky opisovať kropaje potu na tvári bežca v mestskej aglomerácii, kde sa nenájde ani jedno skryté miestečko, aby mohol odľahčiť svoj močový mechúr, ktorý dokáže byť krutým tyranom. O ďalších zažívacích „po-kávových“ problémoch už skutočne ani písmenko...