Kniha o najlepších bežcoch sveta

Kniha s rovnomenným názvom – Stvorení pre beh – rozpráva fascinujúci príbeh kmeňa Tarahumarov, pobehujúcich po drsnom prostredí Mexika. Behali rovnako, ako naši predkovia, ale oni si ten fortieľ zdolávania skál, previsov a kaňonov, to umenie práce nôh a symbiózy s dušou odovzdávali a nepotláčali ho v sebe tak, ako naši industrializovaní predkovia. S priemyselnou revolúciou totiž našinci akoby potláčali v sebe všetko to, čo vedeli ich múdri predkovia, a zamerali sa len na to hmotné. To nehmotné sa rokmi čoraz viac vytráca, a tak nevieme počúvať prírodu, vnímať ticho a tmu, nebáť sa vlastných myšlienok. Tarahumarovia to stavili na silu stáročí, a tak sa dokázali vyhnúť chorobám a konfliktom moderných civilizácií. Tak dokonale si posilňovali svoju imunitu, že sa stali/zdali neporaziteľnými. Silní dovtedy, kým sa budú na svoju vlastnú, vnútornú silu spoliehať. A nič by sme sa o ich tajomnom svete nedozvedeli, nebyť jedného samotára, legendárneho Caballa Blanca, ktorý s nimi žil, alebo sa nachádzal na okraji ich civilizácie, ktorý sa ich snažil pochopiť a napodobňoval ich. Až sa prebehal k ultrabežcovi, ktorý prežil neuveriteľné príbehy, o ktorých sa viac môžete dočítať v tejto knihe. Nechcem z nej viac prezrádzať, ani poodhaľovať, ale keďže som prečítal už desiatky kníh o behaní, tak si dovolím tvrdiť, že toto je  jedna z najlepších, aké som kedy držal v rukách. Aj vďaka rozprávačskému talentu novinára, ktorý sa na svet nepozerá akademickými okuliarmi, ale skôr sa ho snaží preciťovať všetkými zmyslami. V tomto prípade najmä dotykom nôh so zemou, pričom to, čo sa deje medzi dotykom a zemou nie je (vz)duchoprázdno. Stačí si prečítať pár strán a potom to vyskúšať na vlastnej koži. Nie, toto nie je recenzia v tom zmysle slova, že na strane 135 sa píše to a tamto, alebo že autor je priveľmi vtiahnutý do deja. Toto je reakcia na knihu, ktorá dokáže zásadným spôsobom ovplyvniť nejednu bežkyňu či bežca, len treba byť otvorený k tomu, čo je medzi riadkami.