Kniha plná návodov na behanie

Jeho praktická príručka dokáže posunúť každého k vlastnému bežeckému štýlu či tréningovému plánu. Stačí sa len rozhodnúť, že by ste preskúmali, čo na tom behu toľko ľudí vidí. A aby ste sa vyvarovali zbytočným zraneniam, ktoré si začiatočník môže privodiť napríklad zlým bežeckým štýlom alebo prepínaním vlastných síl. Táto kniha je skvelou pomôckou, kto si bol párkrát zabehať a zdá sa mu, že má dostatok skúseností. Čitateľovi je hneď jasné, že také jednoduché to s tým behaním nebude, preto sa hodí nejaký poradca či tréner. A tento vyštudovaný odborník a vedec v sebe spája potrebnú teóriu (áno, aj behať je potrebné hlavou) a prax. Svoje dlhoročné pedagogické skúsenosti pretavil do dvesto strán, ktoré však poslúžia aj skúsenejšiemu hýbateľovi. Niektoré rady je dobré si prečítať. Nemusí ich každý hľadať a skúšať na vlastnej koži, na vlastných nohách či pod ťarchou vlastného tela. „Dokonalosť športovej prípravy sa prejavuje aj tým, že atlét neskončí na vrchole kariéry kvôli preťaženým väzom, frustrácii zo zastavenia výkonnostného rastu alebo pretrénovaniu,“ píše v závere knihy autor. Poučme sa od iných, aby sme predchádzali potenciálnym problémom. Nedá sa to úplne, ale V. Bielik dokáže písať pútavo a zmysluplne zároveň, takže je istým sprievodcom svetom pravidelného pohybu. Ten by sme mali robiť najmä s ohľadom na svoje zdravie, preto je dobré, ak sa začítame do kapitol Behanie podľa predlohy či Bežecké menu. Niektorí možno neodolajú kapitolám iným. Ich názvy – Dnes nebežím, ležím a Dnes musím ležať – akoby lákali všetkých, ktorí ešte neobjavili ten pocit očakávaní i vzduchoprázdna, keď si zaväzujete tenisky. O chvíľu to vypukne a my stále netušíme, či to bude náš vysnívaný beh, alebo sa budeme trápiť meter čo meter. Ale nezabúdajme, že toto umenie behať je zážitkom na celý život. Staňme sa, aj vďaka tejto knihe“ skutočnými umelcami, ktorí dokážu „pracovať na svojom diele zvyšnú časť života, byť naďalej príkladom pre ostatných a srdečne sa tešiť z výsledkov svojich nástupcov.“ Lebo (kolo)beh nikdy neskončí a hoci nie v našich teniskách, ale po našich obľúbených trasách a chodníčkoch sa budú rôznym tempom túlať aj ďalšie generácie. A my ich, chápajúc, k tomu môžeme povzbudiť vlastným príkladom. Aby sme toho však boli schopní, skúsme sa predtým trošku začítať.