Kniha o tom, ako odbehnúť maratóny

Phil Hewitt je bežcom, ktorý sa prebehol po nejednom svetovom maratóne, pričom poznal aj odvrátenú tvár týchto veľkolepých podujatí. Áno, behanie prináša radosť, ale často je to aj so slzami, potom a únavou. Beh môže neraz bolieť, ale to neznamená, že nejde o skvelé dobrodružstvo, ako sa dá poznávať svet okolo nás, svet za hranicami našich možností, ako aj svet vo vnútri nás. Cenné na tejto knihe je ten postupný prerod od bežeckého začiatočníka aj so všetkými chybami, ktoré si nejeden z nás musel odtrpieť na vlastnej koži, až k ostrieľanému účastníkovi maratónov v Ríme, Paríži či Berlíne. Ale aby ste odhalili krásu a magickosť štyroch desiatok kilometrov a ešte kúska k tomu, nepotrebujete ísť do sveta, pretože aj Slovensko ponúka mnoho príležitostí na to, ako spadnúť a zase vstať, ako to vzdať a ďalší rok opäť zabojovať, ako sa zapotiť a pritom si vybehať šťastie. P. Hewitta neodradilo ani počasie, ktoré si niektorí behaniachtivci hľadajú ako výhovorku, prečo sa to práve dnes nedá. Lebo svieti slnko až príliš, alebo primálo, lebo sneží, prší, fúka, mrzne. Veď to poznáte, pretože ten lenivec sa nachádza v každom z nás. A je len na nás, či sa rozhodneme ho prekonať, alebo sa budeme oddávať pohodlnému ničnerobeniu. Možno by sme v takých chvíľach mohli siahnuť po študijnom materiáli, rozumej knižke o behu od bežca, ktorý si prešiel tým všetkým, čo aj vy. A nevzdal to. Výsledkom sú desiatky maratónov, ktoré zakúsil na vlastnej koži. Ako prezrádza v závere svojej knihy Běž dál: „Bol som osprchovaný a odpočinutý, ale telo mi ďalej hovorilo, že sa dostalo až na hranicu svojich síl, že som ho dotlačil ďaleko za bežnú hranicu. A bolo to príjemné. Mal som za sebou síce maratón s nižšou účasťou, ale aj tie môžu byť nádherné.“ Nuž, k tomu už netreba dodávať nič viac. Iba si vyhliadnuť ten svoj magický dátum, obuť tenisky a zoznámiť sa s niektorým z maratónov.