Odpovedala, že vypomáhať v detskom domove (už počas strednej školy tam chodila ako dobrovoľníčka).
V kuchyni sme si dali pokec čo a ako, a medziiným som sa zaujímal čo robila v tom detskom domove. Porozprávala mi, že okrem iného zobrala deti na vychádzku k Dunaju. A vtedy vyslovila jednu pre mňa šokujúcu vetu. "Tati, vieš, že niektoré deti videli prvýkrát v živote loď?". Na moju otázku, koľko majú rokov som dostal ešte šokujúcejšiu odpoveď. "Štyri až osem".
Nechápal som ako je to možné, že s nimi nechodia vychovávateľky von a neukazujú im v rámci všeobecného spoznávania takéto bežné veci. Opäť šokujúca odpoveď. "Nemajú ľudí a je ich tak málo, že jednoducho sú radi, že stíhajú základné veci. Tam je tak málo peňazí, že o to nie je záujem a preto je nedostatok ľudí.".
Príde mi to neskutočné. Táto krajina je o čom? Ako chceme aby z týchto detí, ktoré sú v situácii bez vlastného pričinenia (nie je to nápravný ústav), vyrástli zdravo-sociálne fungujúci ľudia? Potom budeme hasiť problémy s asociálnym správaním, keď úplne základné veci nefungujú?
Toto je skupina detí, ktoré pochádzajú z problémových rodín, ale majú obrovskú výhodu pred tými, ktoré v tých rodinách zostali. Prestali byť s nimi v kontakte a preto môžu získať plnohodnotné detstvo (či už adopciou alebo kvalitnou výchovou). Tu treba dať peniaze, aby bol personál kvalitný a chcel tam robiť.
Naša "sociálna" vláda ignoruje skutočné sociálne problémy. Ale to sa vie a už sa nad tým nikto nepozastavuje.
Teda občas, kým nás nešokuje ďalšia informácia, ktorá je mimo chápania nášho rozumu.
