REŠPEKT, ALEBO TOLERANCIA ?

Tieto navonok bezvýznamné otázky sú pôvodom veľkého množstva nešťastia na tomto svete. Je to komplex nášho života, ktorý, ak nebude vyriešený recipročnou cestou začínajúc rešpektom, bude sa rozrastať do extrému. A z extrému do fanatizmu je len krôčik. A najhroznejšie zlá na tomto svete vychádzali s fanatizmu Každý si vie predstaviť, keby sa nerešpektovali cestne predpisy, keby sa nerešpektoval časový harmonogram vlakovej dopravy, keby sme nerešpektovali osobnú hygienu, atď. ako by sme dopadli. Dnes v civilizovanom svete menšinové záujmové skupine dostavajú právo na rešpektovanie ich záujmoch, ale oni sami nerešpektujú existujúci stav. Prinucujú väčšinu na základe tolerancie k menšinám zmeniť zákony v prospech menšiny. Čiže menšina požaduje väčšinu, aby ju tolerovala, ale v žiadnom prípade menšina nehovorí o rešpekte k existujúcim zákonov. Napríklad, tolerancia k homosexualite, možeme pomenovať ako degradácia rešpektu. Muž a žena, alebo zvieratá, samec a samička boli prírodou predurčený na zachovanie svojho potomstva na svete, rozmnožovaním sa. Túto funkciu vôbec nespĺňa homosexuálna, alebo lesbická dvojica. Nestačí im, že ich spoločnosť toleruje, ale oni nechcú rešpektovať existujúce zákony civilizácie. Chcú postaviť zákony ich menšinovým predstavám a väčšina sa má prispôsobiť. Čo je rešpekt a čo ma byť tolerancia ? Od vojnových rokov 39 – 45 sme si nasypali popol na hlavu za našich otcov, že dovolili Nemcom označovať židov Dávidovou hviezdou. Prešiel čas historických spomienok a popol si sypeme aj naďalej. Pod rúškom tolerancie sme vytvorili zákony chrániace židovskú komunitu. Sami sme postavili v rešpekte múr tolerancii. Keď niekto hovorí o židoch formou opodstatnených výčitiek na ich adresu, stáva sa antisemitom a rasistom. Dostáva sa na klzkú cestu zákona. V mnohých prípadoch sa dnes časť židovskej komunity sama dištancuje od spoluobčanov vo forme dobrovoľného nosenia šabelesu, pajchelesov a typického oblečenia ortodoxných židov v krajine s inou civilizáciou. Tieto navonok nosiace prvky v multi-rasovej komunite sú znakom dominantnej spolupatričnosti k určitej skupine náboženstva, ale aj znakom nacionálno-rasistickým. Za Hitlera sa nerešpektovala ich ľudská dôstojnosť, lebo „museli“ nosiť Dávidovu hviezdu ktorá ich dištancovala od ostatných. Dnes „musíme“ tolerovať ich dobrovoľné dištancovanie sa od ostatných občanov vonkajším prejavom, ktoré možno tiež chápať ako nacionálne a rasistické voči druhým. Moslimská menšina taktiež presadzuje svoje zvyky ako dievčenské nosenie šatky v škole, nezúčastňovaním sa dievčat na telesnej výchove a mnohé ine. V poniektorých z moslimských krajín je nemysliteľný vonkajší prejav liberálnej módy, alebo odhalená ženská hlava, alkohol, alebo prejav kresťanstva. Kríž v rôznej forme. O tom, aby tam existoval kresťanský kostol, nie je ani len v myšlienkach. Je tam prísne rešpektovanie existujúcich zákonov „Šarie“ a žiadna tolerancia ! U nich je treba rešpektovať ich zákony, ale keď sú oni u niekoho, tak ich treba tolerovať.Striktné rešpektovanie moslimských zákonov zachádza tak ďaleko, že medzinárodná organizácia Červeného kríža, musela zmeniť v arabských krajinách pomenovanie červeného kríža na Červený polmesiac. Keďže v židovskom náboženstve to nie je o nič lepšie, musel sa v medzinárodnej organizácii ČERVENEHO KRIŽA vytvoriť nový symbol Kryštál pre židov, čo je vlastne grafické predlženie Dávidovej hviezdy. (ČERVENY KRIŽ im tiež nevyhovoval). Z celého sveta, iba tieto dve náboženstva, ktoré neakceptujú ČERVENY KRIŽ ako symbol humanitárnej spoločnosti. Spoločnosť, ktorá nemá nič spoločného s náboženstvom. Kde je rešpekt a kde je tolerancia ? Slová rešpekt a tolerancia, použité účelovo a oddelené, celkom zmenia svoj význam, majú mať významovo svoj začiatok a taktiež svoj koniec, pre každého rovnaký. „Tolerancia“ sa nachádza vo vertikálnej polohe, kde môže ísť do plusu až do anarchií, alebo do mínusu do diktátorstva a fanatizmu. „Rešpekt“ je v horizontálnej polohe, čo dosahuje stabilitu vo vyváženej forme na jednej strane povinnosti a na druhej strane práva.