Majú 17 a 19. Starší syn a mladšia dcéra. Keby tak vedeli, že o nich píšem, zabili by ma. Možno nie doslova, ale svojimi komentármi by ma určite aspoň po ľudskej stránke odrovnali. Prišla by som aj o posledné zvyšky svojej ľudskej dôstojnostiJ
Ako napríklad včera. Chodievam už asi 3 roky podvečer behať. Mám svoju trasu, ktorú sa snažím neustále trošku naťahovať a baví ma to. Behávame doma všetci, ale každý v inom čase a svojim tempom. Tak som sa teda včera večer vrátila domov z behania a celá nadšená hovorím svojej dcére: „Dnes som prvýkrát pri behaní niekoho predbehla!“ Dcéra na mňa flegmaticky pozrela spoza nejakej učebnice a okamžite zareagovala: „Heeej, a čo bol na vozíčku?“...
No povedzte, nie je úžasné mať deti?