Patrím k tým spiatočníkom, ktorí nikdy neprekročili hranice tohto kontinentu, takže New York poznám len z rozprávania svojich priateľov, z filmov, kníh a televízie. Pre ľudí ako som ja, je tento film dobrý v prvom rade preto, že pomáha utvoriť si realistický obraz o kolorite mesta a o živote v ňom. Myslím, že veľmi dobre vystihuje jeho atmosféru a na pozadí jednotlivých príbehov aj životný štýl a zmýšľanie jeho obyvateľov. Nikdy som tam síce nebola, ale spĺňalo to presne moju predstavu o tomto meste.
Celkový dojem o New Yorku na základe tohto filmu je, že ide o kozmopolitné mesto, kde sa miešajú všetky národnosti, rasy, vierovyznania, životné štýly. Napriek tomu, či skôr práve preto, tu žijú títo ľudia vo vzájomnej tolerancii, nikto nerieši farbu pleti, štýl obliekania, účes, či náboženstvo toho druhého. Podstatné sú zrejme iné veci. Na druhej strane som mala pocit, že ľudia tu žijú viac sami pre seba než u nás. Na jednej strane neriešia nepodstatné veci u svojich susedov, či kolegov, na strane druhej, nezaujímajú sa o nich ani v tom pozitívnom zmysle slova. Každý akoby riešil len vlastný život - radosti aj starosti nechávajú pred prahom vlastného bytu. U nás sme zvyknutí ohovárať, závidieť, všetko komentovať, ale zasa vieme sa občas aj potešiť so svojím blížnym, vieme ho v núdzi vypočuť a prípadne aj podať pomocnú ruku.
Celý film je o láske. Vo všetkých jej podobách, vekových, sociálnych, náboženských, profesijných a iných kategóriách. Je to spleť príbehov, ktoré sú podané občas až drsne realisticky, napriek tomu vyznievajú chvíľami veľmi romanticky. Napríklad príbeh starých manželov, sláviacich výročie svadby prechádzkou po meste, v ktorom nad únavou zo života, vzájomnou snahou o dominanciu, či uchránenie si aspoň vlastnej dôstojnosti, víťazí láska a spolupatričnosť. Alebo príbeh manžela, ktorý sa po rokoch spoločného života stal intaktným voči pôvabu a pozitívam vlastnej manželky a začal hľadať inde to, čo mal doma pod nosom. Až nevinná hra vlastnej manželky na zvodnú okoloidúcu mu pripomenula, že sa stačí lepšie pozrieť na to, čo má na dosah ruky...
Mnohé príbehy majú aj silný prvok humoru. Napríklad príbeh mladého chlapca, ktorý v snahe nesklamať známeho vezme na maturitný ples dievča na vozíčku, za ktoré sa celý čas hanbí. Ako odmenu za to spozná veci dovtedy nepoznané. Pointa vyjde najavo v závere, keď nad ránom chlapec privedie dievča domov a ona sa postaví z vozíčka a kráča ďalej po svojich... Zrazu sa mu celý zážitok tej noci postaví do celkom iného svetla. Pritom dievča je stále to isté... Vtipný je aj príbeh muža, ktorý investuje celý svoj mužský šarm a umenie „baliť“ do príťažlivej, ale nedostupnej ženy, z ktorej sa nakoniec vykľuje prostitútka.
K láske patrí aj vášeň a pochybnosti. Mnoho z týchto emócií odkýva príbeh o vzplanutí emócií medzi zrelou ženou a mladíkom, ktorí pôvodne vôbec neboli pre seba vzájomne príťažliví.
K rozličným odtieňom lásky patrí aj láska rodičovská. Na pozadí príbehu malého dievčatka a jej opatrovateľa sa ponúka myšlienka, že rodičom nie je ten, kto splodí, ale ten, kto vychováva, dáva lásku, čas, energiu...
Okrem lásky sa na pozadí jednotlivých príbehov dajú nájsť aj mnohé iné emócie. Napríklad životné trápenie a nešťastie sa relativizuje v príbehu stárnucej opernej divy a mladého telesne postihnutého hotelového poslíčka. Láska zviazaná náboženskými tradíciami a striktnými obmedzeniami sa zobrazuje zasa v príbehu mladého krásneho židovského dievčaťa.
Pozitívom filmu pre mňa bolo aj to, že mnohé príbehy pripúšťajú rozličné vysvetlenia, nie sú celkom jednoznačné a diváci ich môžu pochopiť viacerými spôsobmi. Podnecuje to premýšľanie nad pointou a fantáziu diváka.
Na základe filmu som získala dojem, že vo svete, tu prezentovanom, prevládajú krátkodobé milostné vzťahy, bez zamýšľania sa nad nejakou perspektívou, čo je trošku iné ponímanie, ako sme zvyknutí u nás. Ako rýchlo sa vzťahy nadväzujú, tak rýchlo asi aj končia. A neberie sa to zrejme až tak tragicky ako v našom ponímaní. Hodnotenie tohto trendu ponechávam teraz bokom.
Pre mňa je tento film oslavou lásky vo všetkých jej podobách. Oslavou veľmi civilnou, bez pompy, či pátosu. No pre mňa o to príťažlivejšou.
