Podľa názoru expertov je toto mesto sivé a neveľmi vľúdne voči svojim obyvateľom. Má málo zelene a život tu je občas aj nebezpečný. Podporuje to aj text jednej slávnej bratislavskej hip-hopovej kapely: „...Bratislava, neni ako víno, neni ako káva....je po večeroch fádna, zrádna....“
Toto miesto je mi už takmer dvadsať rokov domovom a naozaj si neviem predstaviť, že by som sa odtiaľto odsťahoval. (napriek tomu, že moji rodičia to majú v pláne) Niekto sa pozerá do ulíc a vidí len obyčajné šedé cesty, preťažené preťaženou hromadnou dopravou. Ja sa pozerám a vidím, ako som každé ráno cestoval do školy. Pamätám si poloprázdne 113-ky, ale aj ranné na prasknutie natlačené 95-ky. Zhlboka sa nadýchnem nášho znečisteného vzduchu a cítim moju obľúbenú vôňu asfaltu. A určite neľutujem. Pre mňa sú to veci, ktoré by som za nič na svete nevymenil. Život tu je krásny, aj keď možno menej osobný ako na dedine.
Debata o tom, či je lepšie jedno alebo druhé je podľa mňa zbytočná. Obe majú pozitíva i negatíva. Ale myslím, že tvrdenie „domov je domov,“ nikoho neuráža. Ja mám rád mesto, pretože mi ponúka obrovské možnosti. Čo je však ešte dôležitejšie, vyrástol som tu a mám tu takmer všetkých priateľov.(lebo toto mesto je aj o nich) Ľudia tu takisto vedia byť rovnako milí ako hocikde inde. A zeleň? Lesík mám asi desať minút od domu.
V koncovke len chcem povedať, že ma názory expertov vlastne nezaujímajú. Nech je to tu nezdravé, stresujúce a neviem-ešte-aké. NECH! Ja ostanem navždy zvieratkom z našich panelových králikární. A je to tak dobre!
