Mária Kubovicsová
neviditeľné, ani srdcom nieto rozumom pochopiteľné
Dnes od rána nemám dobrú náladu. Nemám svoj deň. Ťahám 2 deti za ruky ako by som vláčila psov na reťazi."Švihajte, Zuzka, prečo smoklíš? Kde máš tú vreckovku, čo som ti pred chvíľou dala?" dohováram jej. Vidím, že jej sopeľ steká už aj po tričku, ale nezastavím sa."Michal, prečo sa tak šuchceš?" Neviem, kedy naposledy som bola takáto na deti. Dnes je jedným z mála dní, keď´sa sama seba pýtam, načo robím túto robotu.
