Teplý čaj a čokoláda.
Darmo vo vás pravdu hľadám.
Tá je predsa vo víne.
Abstinent nech si v klamstve zahynie...
Pozdravte ma –
nového Rómea,
ktorý opäť nepoškvrnený
vlastnou rukou, rukou lásky, zomiera.
Júlia ma zabila,
dýku v hruď mi vrazila.
Také sú už ženy.
A ja stále verný
poctivosti sveta.
Ako malé dieťa!
No už ani tej neverím.
Na myšlienku sa premením
a usadím sa v hlave.
Prečo jednej? Rovno v celom dave
a rozkričím to do sveta.
„Láska medzi nami nelieta!“
Nenosí ju vietor,
vo svojich krídlach vtáci.
Neskrýva ju more,
ani morskí draci.
Kde sa skrýva,
to je všetkým nejasné.
Iba básnik schováva ju
potajomky do básne.