Písmo:
A-
|
A+
Dážď vlní hladinu kameňov
na železničnej stanici
kvapky miznú tesne nad zemou
ako slzy na líci
Kvietok sám si stráži miesto
vprostred skalnej hladiny
nebojuje o svoj priestor
sťa by nedbal na iných
Kvapky pieseň tichú hrajú
pádom na kamennú tvár
vietor s kvietkom zatancujú
ako dokonalý pár
