Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Lupene ruží na zemi
a šľapú po nich davy.
Ich sladký, nežný, krehký cit
každá stupaj dlávi.
Červeňou smútia za kvetom,
ktorým kedysi boli.
To, čo im voľnosť ponúka,
každým krokom viac bolí.
Lupene rozhádže vietor.
Nenechá ani dve spolu.
Nemožno mu však rozkázať,
vietor vlastnú má vôľu,
v tieto dni bezslnné zvlášť.
A potom príde dážď.
